Kristína v 25. tt: Máme kočík!

Foto: Zuzana Beringerová, www.sofiafoto.sk

Už na začiatku som zistila, že nájsť jednoduchý a praktický kočík bude tou najväčšou výzvou. Mala som len zopár podmienok kočík sa musel zmestiť do menšieho výťahu a nesťažovať nám časté cestovanie, musel mať sieťku na odkladanie a musel sa mi aspoň trochu páčiť. Veľa kočíkov je totiž zbytočne veľkých a ťažkých, komplikovane sa skladajú, vaničky alebo športové časti sa ťažko nasadzujú a majú mnoho tyčiek alebo príveskov navyše, ktoré len zavadzajú. Niekde celkom zabudli na sieťku medzi kolesami, ale tie sú zrejme pre tých, ktorí nákupy alebo hračky môžu vždy odviezť autom a od auta sa nikdy ďaleko nepohnú. Veľa kočíkov má nesympatickú kombináciu farieb alebo sú celkom krikľavé alebo čierne. Tie najkrajšie kočíky alebo tie najľahšie skladateľné zasa nemali hlbokú vaničku, ktorú by som potrebovala na zimu. Ako najjednoduchšie sa rýchlo ukázali byť tie najdrahšie kočíky.

To bola veľká skúška pre moje ego. Povedala som si, že buď‘ nájdem cez inzerát aj môj vysnený kočík za polovičnú cenu alebo budem mať jednoducho smolu a kúpim na skúšku ten najlacnejší. Na inzerátoch sa naozaj dali zohnať trojkombinácie po jednom dieťati aj do dvoch stoviek. Zároveň len málo kočíkov sa predávalo inak ako v trojkombinácii, takže to vyzeralo, že buď‘ všetko alebo nič. Ten náš sa však predával len so športovou časťou, vanička sa pre tento model začala vyrábať len nedávno, preto som si musela dať pozor, aby sedel rok výroby, od ktorého bolo možné podvozok s vaničkou skombinovať. Pri vajíčku som si povedala, že sa uspokojím so staršou a lacnejšou verziou cez inzerát, ale ešte predtým sa spýtam známych.

S témou súvisí:

• 10 tipov na cestovanie v tehotenstve bez stresu
• Vyberáme kočík pre drobca. Na čo si dať pozor?
• Ako a kedy zapojiť starých rodičov do výchovy potomka

Našla som teda zopár ponúk môjho kočíku, ale žiadna cena nešla pod polovicu. Na jeden inzerát, ktorý tam bol už dosť dlho, som sa ozvala s nižšou ponukou, no nepochodila som. Doteraz tam je. Napokon sa mi podarilo nájsť takýto kočík vo Viedni cez rakúsky portál a aj s cestou to stále vyšlo za menej ako polovicu. Naháňala som manžela, aby odpovedal na inzerát a za dva dni sme už sedeli vo vlaku do Viedne. Najprv som si predstavovala, že ho vyšlem samého, ale pri predstave, ako mu vysvetľujem, čo všetko treba skontrolovať, som pre istotu išla aj ja. Výhodou bolo, že pre Rakúšanov takýto kočík nie je až tak drahý ako u nás, preto bola aj ponuka inzerátov väčšia a cena išla dole viac ako u nás. Kočík nám ukázal sympatický macedónsky párik. Kočík mal viac ako rok, nebol však dlho používaný, lebo manželka chcela drahší a manžel neodvrával. Jedinou vadou bola uvoľnená rúčka, ktorú im napriek záruke nechceli dotiahnuť. Povedali sme si, že nám to nevadí a prvýkrát sme kočíkovali smerom na stanicu. Tam sme kočík jednoducho a rýchlo zložili a nastúpili do vlaku.

V tom istom čase sa prejavila aj svokra, ktorá počas poslednej návštevy nespomenula výbavu ani jedným slovom, ale pár dní po našom odchode nám prišla správa, že už má pre nás jedno staršie vajíčko a rada by nám kúpila aj postieľku. Takže som sa tomu predsa len nevyhla. Na poslednej návšteve som zaváhala. Rýchlo som cez manžela odkázala, že sa všetkému potešíme, ale nech počká, kým sa o tom porozprávame, aby sa náhodou nestalo, že budeme mať niečo dvakrát. Tiež som odkázala, že oblečenie a kočík už máme, a plastové plienky neprijímame. No obávam sa, že keď‘ o budúci týždeň prídeme znova na návštevu, ďalším dobre mysleným nákupom už nebudem vedieť zabrániť.

Kristína je v 25. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?