Kto miluje, dáva. Kto žiarli, vyžaduje

Zatiaľ čo detská žiarlivosť spravidla zmizne, keď dieťa pocíti rovnakú pozornosť, ktorú rodičia venujú ostatným súrodencom, žiarlivý partner vyžaduje plnú a výhradne jemu venovanú pozornosť.

Žiarlivosť je nám z biologického hľadiska vrodená. Pohľad do prírody nám ukazuje, že sa netýka iba ľudí. Vrabce sú žiarlivé, žaby, gekóny a jelene – tie dokonale. Aspoň sa tým spôsobom správajú. Vo zvieracej ríši je žiarlivosť predovšetkým mužskou záležitosťou. To je logické a poukazuje na to, že žiarlivosť nie je iba neresť, ale i nástroj stvorenia. Čím dôležitejšia je mužská rola pri vyživovaní mláďat, tým je väčší samičí záujem nielen o získanie génov samca, ale aj jeho celého. Vzhľadom na to, že výchova detí je veľmi nákladná, majú aj ženy biologický dôvod žiarliť.

Žiarlivosť vzniká v zamestnaní na kolegov, ale aj v priateľstvách, ak sú tesné. Dokonca i pes je žiarlivý, ak si jeho majiteľ nájde nového partnera. Nie je teda nemožné, že niekto žiarlivosť nepozná.

K biologickej funkcii žiarlivosti u ľudí je pridružená aj psychologická dimenzia. Partnerstvo medzi dvoma ľuďmi nie je predsa založené iba s cieľom rozmnožovať sa. Málokto z nás si želá mať v šestnástich vlastné deti. Takmer každý však chce mať vedľa seba človeka, pre ktorého niečo znamená.

Takmer vo všetkých knihách sa dočítame o jednej „tej“ žiarlivosti, akoby existoval iba jeden výraz. Preto rozlišujem tri stupne žiarlivosti. Tú, čo nazývam miernou, poznajú takmer všetci. Ide o konkrétny spúšťač, keď napríklad moja priateľka na oslave tancuje s niekým iným tak, až „lietajú chlpy“. V tomto stupni zostanem v stave schopnosti konať, pričom si inteligentne a s humorom nastavím stopku. Mohol by som prísť na tanečný parket a povedať, že nasledujúci tanec bude náš. Tým proces žiarlivosti zastavím a ukážem, že mi na partnerke záleží.

Pri strednej žiarlivosti nastupuje veľmi rýchlo znepokojenie, keď sa partner zoznámi, dohovára sa alebo dokonca začne hovoriť s niekým iným. Tu nastupuje príliš silná závislosť od partnera. Ľudia, ktorí sa tak cítia, často disponujú nízkym sebavedomím a neuskutočňujú žiadne vlastné životné projekty.

Čítajte tiež:

• Ako sa vyrovnať s neverou?
• Žena a muž – dva rôzne sexuálne svety?
• Nielen mama a otec, ale aj partneri

Pri mohutnej žiarlivosti ide o trvalý pocit, ktorého sa žiarlivec nemôže zbaviť. Či už partner príde o niečo neskôr domov alebo telefonuje s niekým, koho nepoznám, mám stále rovnaký pocit. Ide tu takmer vždy o nespoľahlivé väzby v detstve. To sa prenáša do vzťahu a partner je pod ustavičnou kontrolou.

Žiarlivosť vzniká vo vzťahu, v ktorom je nedostatok dôvery, kde je obmedzená komunikácia a nedostatok prirodzenej slobody.

Čoho sa vyvarovať?

• Vynucovanie odpovedí, kde a s kým partner bol.
• Kontrolovanie mobilu partnera.
• Sledovanie na počítači, ktoré stránky navštívil.
• Prehľadávanie vreciek.
• Zavolať na neznáme číslo, ktoré nájdem na zabudnutom papieriku.
• Zakazovať stretávanie s priateľmi, aj keď sú opačného pohlavia.
• Pátrať po cudzích vlasoch a vôňach.
• Vyhrážať sa a žobrať, ak bol partner neverný.

Čo si uvedomiť?

• Keď sa budem trápiť a budem sa o svojho partnera báť, v žiadnom prípade nezabránim tomu, aby mi bol neverný. Na neveru stačí aj obedná prestávka v práci, takže ak bude chcieť, urobí to.
• Obrátiť situáciu – ako sa budem cítiť ja, keby ma partner bezdôvodne podozrieval?
• Žiarlivosť vo mne nevyvoláva partner svojím správaním, ale musím začať so zmenou u seba, a až potom u partnera.
• Dôvera v partnera ma zbaví žiarlivosti.
• Žiarlivosť poukazuje na nedostatok mojej sebadôvery. Musím dôverovať sebe, že som preňho taký dobrý partner ako on pre mňa.
• Opustím partnera, ak mojim nárokom jeho vernosť nestačí.
• Kto miluje, dáva. Kto žiarli, vyžaduje. Dávanie a vyžadovanie nie je to isté.