„Mám za sebou dva ťažké pôrody. Napriek tomu by som šla do tretieho…“

Môj prvý pôrod bol krutý, myslela som si, že nič horšie už nezažijem. Mala som 19 rokov a vôbec som netušila, čo ma čaká.

Pôrod mi vyvolávali 11 dní pred termínom z dôvodu synovej vrodenej poruchy ľadvín. Zabrala mi až tretia vyvolávačka, a keď sa mi začali kontrakcie, mala som ich 12 hodín neprestajne bez akýchkoľvek minútových intervalov. Navyše som mala kŕč v pravej nohe, nemohla som sedieť, ležať, stáť, chodiť, jednoducho nič. Bolesť bola neskutočná. Lekár mi povedal, že mi pravdepodobne zabrali všetky vyvolávačky naraz.

Desila som sa cisárskeho rezu, ale keď mi po tých 12 hodinách oznámili, že ma neminie, bolo mi to jedno, hlavne nech to už mám za sebou. Keď som sa následne mala po prvý raz po operácii zdvihnúť, myslela som si, že umriem. Bolesť bola neskutočná, mala som pocit, akoby mi niekto nožom rezal do brucha. Sotva som dokázala rozprávať, no hrôza! Po prepustení do domáceho prostredia som sa však celkom rýchlo zotavila.

Na druhý pôrod, ktorý bol po 13 rokoch, som sa vyslovene tešila a do poslednej chvíle som bojovala za prirodzenúcestu. Bola som si istá, že porodím prirodzene a že to pôjde rýchlo, pretože druhý pôrod býva rýchlejší. Ach, ako strašne som sa mýlila!

Približne dva týždne pred termínom sa mi začali nepravidelné kontrakcie, hovorila som si, že to budú „poslíčkovia“, i keď dosť bolestiví, ale ozývali sa predovšetkým cez deň, takže sa to dalo vydržať. Každým dňom však boli častejšie a začali ma budiť aj v noci. Asi štyri dni pred termínom (zo štvrtka na piatok) som už veľmi nespala, kontrakcie boli 8 minút – 7 minút – 4 minúty a podobne. Priateľovi som povedala, nech je v práci na telefóne, že sa to blíži.

Bolesti sa zväčšovali, no stále boli nepravidelné. Ďalšiu noc (z piatka na sobotu) som už nespala takmer vôbec, kontrakcie mi nedovolili zaspať. Stále som si však hovorila, že dokiaľ nebudú pravidelné, do pôrodnice nepôjdem. Lenže nasledujúcu noc (zo soboty na nedeľu) som to už nevydržala a priateľ ma do pôrodnice odviezol.

Mala som veľké bolesti, ale v pôrodnici mi oznámili, že pôrod sa nechystá a môžem ísť domov. Ja som tam však chcela zostať, pretože som sotva chodila. Bolesti boli čoraz horšie a horšie, ale stále sa nič nedialo. Ubehol celý deň a ja som začala pomaly uvažovať o tom, že dobrovoľne podstúpim cisársky rez. No keďže bola nedeľa večer, hovorila som si, že by som aj tak musela čakať do rána a ďalej som ticho trpela.

V pondelok ráno, keď som už mala za sebou štyri prebdené noci, mi lekári oznámili, že pôrod postupuje veľmi pomaly a že si ešte nejaký čas počkám. V hlave sa mi začali rojiť myšlienky o tom, či ten samotný pôrod vôbec zvládnem. Bola som nesmierne vyčerpaná, bolesti boli hrozné a predstava, že sa budú ešte stupňovať, ma desila. Každú hodinu mi zaznamenávali krivku, každú polhodinu monitorovali ozveny plodu.

Čítajte tiež:

• Komplikácie, ktoré vás pri pôrode môžu ohroziť
• Hrozí vám predčasný pôrod?
• Psychogynekológia vracia ženám stratenú rovnaváhu

Až raz popoludní, keď som už od vyčerpania takmer ani nevnímala, mi sestrička oznámila, že ozveny sú nedostatočné a že bábätku sa prestáva dariť. Potom už udalosti nabrali rýchly spád, obviazali mi nohy, a to už som vedela, že ma cisársky rez neminie. V tej chvíli mi to bolo opäť jedno, len som to už chcela mať za sebou. Pichli mi injekciu proti bolesti a šlo sa do sály. Injekcia mi však vôbec nezabrala, čo bolo čudné, uľavilo sa mi až po pichnutí epidurálu.

Malá sa narodila v úplnom poriadku, deň po termíne. Tentoraz som však, keď som sa mala po operácii dvihnúť, už necítila takú bolesť ako po prvom cisárskom. Možno to bolo tým, že som si zavčasu dala pichnúť injekciu proti bolesti, možno i tým, že to, čo som si prežila predtým, bolo oveľa horšie, neviem… V každom prípade som to zvládala oveľa lepšie.

Šok na mňa čakal deň po pôrode, keď mi lekári oznámili, že až v priebehu operácie zistili, že mi praskla jazva po predchádzajúcom cisárskom reze a malá mi prestrčila ručičku do brucha. Preto som mala také obrovské bolesti. Stačilo by, aby ma na príjme poslali na ultrazvuk a nemusela som tak dlho trpieť.

Beruška bude mať o 2 týždne 8 mesiacov a ja začínam uvažovať o tom, že i napriek takýmto skúsenostiam s dvoma pôrodmi pôjdem ešte do tretieho. Touto cestou chcem povedať a odkázať všetkým budúcim mamičkám, hlavne prvorodičkám, nech sa pôrodu neboja, pretože nech ho už prežijú akokoľvek, vo chvíli, keď uvidia to krásne malé stvoreniatko, na všetku bolesť zabudnú.

Zuzka

Názor odborníka:

Na príbehu dvojnásobnej mamičky musím oceniť jej statočnosť a trpezlivosť. Jej cesta k vytúženým bábätkám bola veľmi komplikovaná.

V súčasnosti je cisársky rez najčastejšou gynekologickou operáciou. Ak už žena má jazvu na stene maternice, musí sa k ďalším tehotenstvám pristupovať veľmi opatrne, ako zo strany lekárov, tak i z hľadiska samotnej ženy. Aby sa maximálne predišlo prípadným komplikáciám, odporúča sa ženám otehotnieť po predchádzajúcom cisárskom reze minimálne rok po pôrode.

Bežne sa dnes robia ultrazvukové vyšetrenia merania hrúbky jazvy na maternici. Ak je jazva tenká alebo žena pociťuje bolesti v jazve, sú to varovné signály na ukončenie tehotenstva opakovaným výkonom cisárskeho rezu. Ďalšie tehotenstvo po predchádzajúcich dvoch cisárskych rezoch síce možné je, bude však vždy ukončené operatívne.

Keby som bola ošetrujúcou lekárkou pani Zuzky, už by som jej ďalšie tehotenstvo neodporúčala, vzhľadom na samotnú ruptúru jazvy pri druhom pôrode. Je to však iba odporúčanie, nie zákaz…

Gynekologička MUDr. Radka Gregorová
www.ld.cz