Komplikácie, ktoré vás pri pôrode môžu ohroziť

Každá nastávajúca mamička si želá, aby jej tehotenstvo prebehlo bez komplikácií a čo najviac v pohode. V nasledujúcom článku uvádzame časté i menej časté komplikácie, ktoré sa môžu vyskytnúť pri pôrode. Určite sa však neľakajte, z veľkej časti ide o prípady, ktoré lekári dokážu včas odhaliť a napraviť tak, aby pôrod prebehol tak, ako má.

Zdroj: Shutterstock

Sekcia alebo operačný pôrod

V prípade pôrodu zakončeného cisárskym rezom ide o operáciu v celkovej alebo zvodnej anestézii. Môže byť plánovaný (lekár vám už vopred oznámi, že budete rodiť „cisárom“), alebo neplánovaný, ku ktorému sa pristupuje až v priebehu normálneho pôrodu. Táto operácia sa v SR uskutočňuje výlučne na základe medicínskej indikácie a v súčasnosti je priemer sekcií na Slovensku 29,65 %.

Riziká cisárskeho rezu sa často podceňujú

„Indikácia na operačný výkon môže byť zo strany matky (vážna choroba, vrodená chyba panvy, operácia maternice a. i.), ale aj zo strany plodu (príčinná poloha, viacpočetné tehotenstvo, rastová retardácia plodu, hroziaca hypoxia plodu a. i.) alebo indikácia združenej (porucha umiestnenia placenty a. i.).“ hovorí MUDr. Hynek Heřman z pražskej pôrodnice v Podolí. Najčastejším dôvodom na sekciu je však ešte stále predchádzajúci pôrod cisárskym rezom. Celá operácia cisárskym rezom trvá približne 35-40 minút, z toho vytiahnutie bábätka iba okolo 3 minút.

Císársky rez na želanie? Možné, ale psst…

A potom existuje ešte ďalší dôvod, prečo neustále stúpa počet sekcií vzhľadom na pôrody – cisársky rez na želanie. Praktika, ktorá sa deje neoficiálne, je v rozpore s etikou a so zdravým rozumom. Chirurgický zákrok prináša oproti prirodzenému pôrodu pre matku až štvornásobne vyššie riziká, medzi ktoré patria krvácanie, poškodenie tenkého čreva, zlé hojenie jazvy a ďalšie. Komplikácie hrozia aj novorodencom, vedci skúmajú súvislosti medzi pôrodom cisárskym rezom a vyšším výskytom autizmu či astmy u takto narodených detí.

Realita je však iná a budúce matky zo strachu či z pohodlnosti, no predovšetkým z nevedomosti žiadajú od lekárov „cisára“. Príbeh tridsaťročnej Lucie z Prahy však dokazuje, že nie je všetko zlato, čo sa blyští.

„Môj prvý pôrod bol des – skoro dva dni nekonečných bolestí, vo finále ruptúra konečníka. Už som to nechcela zažiť znova. Keď prišiel čas pôrodu môjho druhého bábätka, zverila som sa svojmu gynekológovi. Vyšiel mi v ústrety. Do papierov napísal, že mám priečnu polohu plodu (čo nebola pravda) a poslal ma za svojím známym pôrodníkom do pôrodnice v Brandýsi nad Labem. (Tá bola v roku 2012 zrušená, pozn. redakcie.)

„Pán doktor z Brandýsa ma vyšetril a dohodli sme sa, že za 15 000 Kč operáciu urobí. Dohodli sme si termín pôrodu a prepustil ma. Cisársky rez prebehol štandardne v lokálnej anestézii a bez problémov. Napriek tomu bol celý zákrok pre mňa veľkým rozčarovaním, a keby som mala rodiť tretí raz, tak už jedine prirodzene. Rekonvalescencia po sekcii trvala oveľa dlhšie ako po mojom prvom pôrode, keď som bola skutočne veľmi potrhaná. Následne sa mi zapálila jazva a liečenie sa zdalo nekonečné, nehovoriac o tom, že som sa poriadne nemohla postarať o deti a musela sa k nám na mesiac nasťahovať moja mama.“

Kliešte a vákuový extraktor – ak nie je iná možnosť

Ak je prirodzený pôrod v štádiu, keď nemožno pristúpiť k cisárskemu rezu a hrozia komplikácie, ktoré si vyžadujú čo najrýchlejšie ukončenie pôrodu, môže pôrodník siahnuť po kliešťach alebo po vákuovom extraktore. Aj keď ide v oboch prípadoch o obávané nástroje, skutočnosť nie je taká dramatická. Pôrody kliešťami sa dnes robia iba nízke alebo stredné, podľa úrovne panvy, kde sa nachádza hlavička bábätka. Často ide o oveľa šetrnejší spôsob ako predlžovanie pôrodu a tlačenie žene na brucho. U nás sa týmto spôsobom rodia iba 2-3 % detí, ale napríklad vo Veľkej Británii až 15 %.

Niekedy sa komplikovaný pôrod zakončuje tzv. vákuovou extrakciou. Ide o umelohmotný zvon, ktorý sa umiestni na hlavičku bábätka a ťahom sa hlavička porodí. Ako však uvádza vo svojej knihe uznávaný pôrodník Mudr. Antonín Pařízek, hlavný rozdiel oproti kliešťovému pôrodu je v tom, že vákuová extrakcia sa nesmie uskutočňovať pri výraznejšej poruche zásobovania dieťaťa okysličenou krvou. To je značná nevýhoda, pretože nedostatok kyslíka je najčastejší dôvod operačného ukončenia pôrodu v druhej dobe pôrodnej.

Ruptúra hrádze alebo krčka maternice

Aj keď sú tieto pôrodné zranenia nepríjemné, nie sú väčšinou príliš závažné. Samozrejme, vždy závisí od rozsahu poranenia a spôsobu ošetrenia.

„Ruptúra maternicového čapíka najčastejšie vzniká pri predčasnej snahe rodičky o tlačenie alebo v prípade, že bol predtým čapík nejakým spôsobom operovaný (napríklad konizácia). Drobné poranenia v oblasti hrádze a pošvy sú relatívne časté, jednoducho ošetriteľné a dobre sa hoja,“ upokojuje pôrodník. „Často sa robí tzv. epiziotómia (nastrihnutie hrádze), z dôvodu predchádzania rozsiahlejšiemu poraneniu, ktoré môže v najhoršom prípade poškodiť aj zvierač alebo črevo.“ Tieto závažné poranenia je potrebné starostlivo ošetriť v celkovej narkóze.

Poranenie panvy

Poranenie panvy sa pri pôrode príliš nevyskytuje. Ide skôr o prípady, ktoré spadajú do oblasti ortopédie a dochádza k nim hlavne pri autonehodách alebo vážnych úrazoch. „V priebehu tehotenstva sa občas vyskytne symfyzeolýza – rozvoľnenie v oblasti lonovej spony, ktoré sa prejavuje bolesťou pri pohybe a chôdzi. Táto komplikácia sa po pôrode veľmi rýchlo a samovoľne upraví.“

Čítajte tiež:

Embólia plodovou vodou

Embólia plodovou vodou je jedna z najzávažnejších komplikácií súvisiacich s graviditou. Jej výskyt je našťastie veľmi výnimočný, ale, bohužiaľ, vo vyše 50 percentách sa končí smrťou rodičky. Veľmi zjednodušene povedané, ide o prestup amniálnej tekutiny (plodovej vody) do matkinho cievneho riečiska. Aj nepatrné množstvo môže mať fatálne následky. Príznaky nastupujú veľmi rýchlo a podobajú sa anafylaktickému šoku.

„Ide o neočakávanú akútnu situáciu, ktorú nemožno predvídať a nedá sa jej nijako predchádzať,“ hovorí MUDr. Heřman. „V prípade, že dôjde k tomuto typu embolizácie, nastupuje postupne porucha krvnej zrážanlivosti a následne zlyhávajú jednotlivé orgány, čo môže mať aj pri veľmi rýchlej a profesionálnej intenzívnej starostlivosti za následok úmrtie ženy.“

Ak žena ešte neporodila (embólia plodovou vodou sa môže vyskytnúť ako v tehotenstve, tak aj pri pôrode i po narodení dieťaťa), pristupuje sa ihneď po základnej stabilizácii rodičky k cisárskemu rezu.

Hemoragický a septický šok

V rámci pôrodu môže nastať situácia, keď sa matka dostane do šokového stavu. Najčastejšie ide o hemoragický šok, ktorý súvisí s väčšou stratou krvi. V oveľa menšej miere sa stretávame so septickým šokom, ktorý spôsobujú toxíny a mikróby v krvi.

„Hemoragický šok je hemodynamická porucha, keď dochádza k postupnému zhoršovaniu cirkulácie, čo následne vedie k hypoxickému postihnutiu tkanív,“ upozorňuje Hynek Heřman. „Bohužiaľ, krvácanie v súvislosti s pôrodom stále patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí v súvislosti s tehotenstvom.“

Nadmerné krvácanie v tretej dobe pôrodnej

Popôrodné krvácanie môže mať príčinu v rozsiahlom pôrodnom poranení, zadržanom lôžku alebo v nedostatočnom sťahovaní maternice.

„Kontrakciu a správne zavinovanie maternice možno podporiť farmakologicky, prípadne vnútromaternicovým výkonom v celkovej narkóze. V prípade, že nedochádza k samovoľnému odlúčeniu placenty, čakáme len na to, či nedochádza k závažnému krvácaniu. Ak však bola žena ohrozená silným krvácaním po pôrode, je nevyhnutné odstrániť placentu v celkovej narkóze. Ak nedôjde k dostatočnému zastaveniu krvácania, musíme pristúpiť k revízii cestou brušnej operácie,“ dodáva na záver MUDr. Hynek Heřman.

Patríte do rizikovej skupiny vznik komplikácií?