Riziká cisárskeho rezu sa často podceňujú

Čo hovorí štatistika?

V Slovenskej republike príde na svet cisárskym rezom približne každé štvrté dieťa. Celkovo sa v SR vykoná ročne vyše 27 percent týchto operácií a komplikácie sa vyskytujú častejšie ako pri spontánnom pôrode. Pri pohľade na štatistiku v ďalších európskych krajinách zistíme, že napríklad v Holandsku rodí operatívne len 14 % a v Taliansku, naopak, 37 % žien.

Je teda pomerne jasné, že počet cisárskych rezov súvisí viac so životným štýlom a s fungovaním zdravotníckeho systému ako so skutočným zdravotným stavom žien. Narastajúci trend, ktorý zachvátil v posledných dvadsiatich rokoch svet, je čiastočne spôsobený tým, že rodia čoraz staršie ženy.

Prispieva k nemu však aj prax vyvolávania pôrodov, ktorá zvyšuje pravdepodobnosť, že pôrod sa skončí cisárskym rezom, a veľký podiel na tom má aj benevolencia lekárov a presvedčenie žien, že cisárskym rezom sa vyhnú útrapám klasického pôrodu.

Vážne riziká spojené s operatívnym pôrodom pritom často vôbec neberú do úvahy a čiastočne ich bagatelizujú aj niektorí lekári. Na Slovensku síce nie je oficiálne možné, aby si žena vybrala, ako bude rodiť, no realita je trochu iná. Časť cisárskych rezov je v skutočnosti vykonaná na základe želania rodičky.

Čo na to pôrodník?

„Cisársky rez je v podstate nebezpečnejší ako spontánny pôrod, a to rovnako pre matku, ako aj pre plod v prípade, že naň neexistuje oprávnený dôvod, ktorý by riziko vyvážil,“ komentuje problematiku primár pôrodnice v Kolíne MUDr. Aleš Toman a dodáva:

„Pre matku je rizík hneď niekoľko. Medzi tie anestéziologické patrí predovšetkým nebezpečenstvo vdýchnutia žalúdočného obsahu pri celkovej anestézii, v prípade regionálnej anestézie je to hlavne pokles tlaku a prípadné postpunkčné bolesti hlavy.

Medzi časté operačné riziká patrí krvácanie, poranenie maternice alebo okolitých orgánov, krvácanie v pooperačnom období, infekcie rany či maternice. Neskoršími komplikáciami môžu byť porucha plodnosti, v ďalšom tehotenstve nebezpečenstvo ruptúry maternice alebo porucha placentácie, a to som nevymenoval všetko.

Existujú však aj riziká pre plod. Je to jednak nebezpečenstvo poranenia pri operácii – porezanie, pomliaždenie či zlomenina pri vyťahovaní plodu, a potom je u novorodenca vyššie riziko syndrómu dychovej tiesne, hypoglykémie, novorodeneckej žltačky, alergických ochorení, astmy a problémov s dojčením.“

Lepšiu predstavu o náročnosti cisárskeho rezu si môžete urobiť z tohto videa.

Čo na to žena, ktorá si vybrala cisársky rez?

Jeden z dôvodov, prečo ženy dávajú prednosť cisárskemu rezu, býva strach a nedostatok informácií. Pôrod cisárskym rezom totiž na rozdiel od klasického pôrodu možno naplánovať a aktívne riadiť, čo vyvoláva u žien falošný pocit bezpečia a vyhovuje to aj lekárom.

Keď však lekár rodičke dobre vysvetlí všetky „pre“ aj „proti“, žena často od požiadavky rodiť cisárskym rezom ustúpi. Pocity úzkosti a nedostatočná komunikácia so zdravotníkmi ovplyvnili aj rozhodovanie tridsaťpäťročnej účtovníčky Evy z Prahy.

„Mala som rizikové tehotenstvo z dôvodu veku a posledných 14 dní pred pôrodom ma bolela panva. Lekári mi ponúkli, že môžem rodiť, ako budem chcieť. Nikto mi nič nevysvetlil a ja som si zo strachu vybrala cisársky rez.

Keby som vtedy vedela to, čo viem dnes, určite by som rodila normálne. Bola to všetko hrozná chyba. Samotný zákrok bol nepríjemný, dieťa som videla po pôrode asi 30 sekúnd a potom až o 3 dni, no aj tak som nebola schopná sa oň starať. Jazva ma strašne bolela.

Dieťa bolo prakticky 6 dní bez mamy. Navyše dieťatku kriticky klesla hladina krvného cukru, takže bolo po pôrode na infúziách. Vraj mu mohlo hroziť aj poškodenie mozgu. Navyše nám dieťa vrátili strašne zaparené. Bolo to hrozné. Z pôrodnice som sa vrátila prakticky napoly vyšinutá a jazva ma bolela ešte dlho po návrate,“ opisuje svoju ťažko nadobudnutú skúsenosť Eva.

Čo na to neonatológ?

MUDr. Peter Krcho upozorňuje na to, že po cisárskom reze sa výrazne zvyšuje riziko vážnych dýchacích problémov dieťaťa.

„Pred pôrodom dochádza k prudkej akumulácii tekutiny v pľúcach dieťaťa, objem tekutiny v pľúcnom tkanive narastie asi 2,5-krát, pľúca dieťaťa v podstate pred pôrodom opúchajú.

Počas normálneho pôrodu potom dochádza k tisícnásobnému nárastu adrenalínu v tele plodu, v dôsledku čoho sa tekutina odrazu veľmi prudko vstrebe. Ak sa dieťa narodí cisárskym rezom v nevhodnom čase, tekutina sa nevstrebe a dieťa nemá čím dýchať.“

Veľmi podnetný rozhovor s MUDr. Krchom o tom, aké nefunkčné môžu byť pľúca dieťaťa po cisárskom reze, nájdete tu.

Čo na to výskumy?

Štúdií, zaoberajúcich sa rizikami cisárskeho rezu, je veľmi veľa. Za všetky uvádzame pomerne rozsiahlu dánsku štúdiu, ktorá sledovala zdravotný stav viac ako 34-tisíc detí narodených medzi 37. a 41. týždňom.

Asi 2 500 detí z celkovej vzorky zaradenej do štúdie sa narodilo cisárskym rezom, pričom necelá štvrtina operácií sa uskutočnila na prianie matky. Tieto deti mali oproti deťom narodeným normálne oveľa väčšie dýchacie problémy a trpeli rôznymi respiračnými ochoreniami. Najväčšie riziko sa prejavilo pri operatívnych pôrodoch uskutočnených v 37. týždni tehotenstva.

Asi 10 % detí operatívne narodených v 37. týždni malo vážne dýchacie problémy, ktoré boli buď prechodného, alebo trvalého charakteru. Na základe svojich zistení autori štúdie neodporúčajú pristupovať k cisárskemu rezu skôr ako v 39. týždni tehotenstva, ak to nie je skutočne nutné. Výsledky tak v podstate iba potvrdzujú slová MUDr. Petra Krcha.

Čítajte ďalej:

• Prečo nemôžem porodiť úplne prirodzene?
• Pôrod po predchádzajúcom cisárskom reze
• Cisársky rez – trend budúcnosti

Čo na to psychológ?

Cisársky rez je z psychologického hľadiska problematický z niekoľkých dôvodov. Pôrod je pre každú ženu vývojová úloha, ktorá má obohatiť jej psychiku. Je to proces dozrievania a osobného rastu, ktorý v prípade cisárskeho rezu neprebieha tak, ako má, pretože žena je v pasívnej role a je závislá od zdravotníkov.

Cisárskym rezom sa komplikuje aj fyzický kontakt matky a dieťaťa, ktorý je dôležitý. Vďaka vysokej hladine hormónov sa po pôrode prebúdza tzv. biologické materstvo, ktoré je pre ženu a dieťa veľmi užitočné.

„Výskumy napríklad dokazujú, že matky, ktoré boli po pôrode v nepretržitom kontakte so svojím dieťaťom, necítili ospalosť a rýchlejšie, prehadzovali výhybky‘ svojho spánku na spánok dieťaťa. Dieťa, ktoré nie je separované, sa podľa výskumov lepšie adaptuje na vonkajší svet, má menšie ťažkosti s dýchaním a menej neurologických ťažkostí.

Našťastie, niektoré pôrodnice začínajú podporovať kontakt dieťaťa s matkou aj po operatívnom pôrode. Sú to zatiaľ prvé kroky, ale nesmierne dôležité. Najlepšie pre matku i dieťa je, keď ich ošetrujú ako jednu jednotku,“ hovorí Mgr. Michaela Mrowetz, psychologička, ktorá sa špecializuje na psychológiu pôrodu, a dodáva, že psychológovia majú veľké skúsenosti s matkami, ktoré zo strachu žiadajú o cisársky rez.

„Sú to buď prvorodičky, ktoré majú obavy z pôrodu, alebo viacnásobné rodičky traumatizované predchádzajúcimi pôrodnými zážitkami. Ak sa k týmto ženám pristupuje citlivo, často sa zvýši ich pôrodné sebavedomie a nakoniec si zvolia normálny vaginálny pôrod.

Mnohokrát sa však stane, že strach alebo trauma sú také obrovské a na psychologickú prácu nie je dostatok času, že plánovaný cisársky rez sa uskutoční z psychologickej indikácie. V tom prípade je veľmi dôležité, aby zdravotníci podporovali raný kontakt medzi dieťaťom a matkou.

U matky sa tak zmiernia vedomé alebo nevedomé pocity zlyhania a pocíti podporu vo svojich materských kompetenciách.“