Metóda Montessori funguje aj doma

Maria Montessori, prvá promovaná lekárka v Taliansku, prišla už začiatkom 20. storočia s výchovnou metódou, ktorá sa dodnes neprežila. Vychádzala z toho, že dieťa je schopné ako špongia nasávať všetko okolo seba, má chuť sa učiť nové veci a dokáže ich zvládať primerane svojim psychomotorickým schopnostiam. Ak získa dostatok sebadôvery, vedie to k jeho samostatnosti, svojbytnosti. Na to mu my dospelí však musíme pripraviť pole. Dieťaťu slúžime ako model a zároveň sledujeme jeho vývoj a staráme sa o to, aby dostávalo podnety zodpovedajúce jeho stupňu vývoja. Môžeme si to ukázať na bežných denných činnostiach.

Vstávanie

Väčšinou je pokazené tým, že bábätko začne v postieľke kričať a dožadovať sa našej pozornosti. Ak je dieťa dostatočne motoricky zdatné, dokáže sa prevaľovať, ustelieme mu na zemi na väčšom matraci zaistenom mäkkým kobercom. V blízkosti umiestnime do spodnej poličky košíky s hračkami tak, aby sa k nim samo ľahko dostalo. Samozrejme, musíme izbu uspôsobiť tak, aby bola pre dieťa bezpečná a zároveň mu zabezpečila slobodu pohybu zodpovedajúcu jeho psychomotorickým schopnostiam.

Raňajky

V kuchyni by mala byť nejaká nízka polička, kde by zhruba dvojročné dieťa našlo všetko potrebné na prípravu raňajok a prípadne desiaty. Veľmi rýchlo sa naučí miešať pokrm, medzi druhým a tretím rokom je to obľúbená zábava. Dokáže si nasypať raňajkové cereálie, zaliať mliekom, prípadne si prisypať cukor do jogurtu. Ideálne má aj svoj nízky stolík a stoličku a na tú vysokú ho usádzame len k spoločnému jedlu s dospelými. Na dosah by malý jedák mal mať aj špongiu, obrúsok, metličku a handru na podlahu, aby po sebe mohol upratať. Samozrejme, spočiatku všetko vykonáva za asistencie dospelého, ale čoskoro sa to naučí.

Umývanie

Ani stupienok pri umývadle nestačí tým najmenším, aby dosiahli na kohútik a videli sa v zrkadle. Ak je to možné, pripravíme im všetko potrebné na umytie v zodpovedajúcej výške. Existujú aj plastové detské umývadlá na vaňu aj so zrkadielkom a s priestorom na toaletné potreby. A pre niekoho by nemuselo byť také zložité vyrobiť provizórnu malú kúpeľňovú skrinku, kde bude aj zrkadlo, a na ktorej môže stáť malé umývadlo a kanvička s vodou ako za starých čias. Dieťa tu bude mať aj toaletné potreby – mydlo, uterák, žinku, kefku, pastu. Od dvoch rokov sa dokáže obslúžiť pri umývaní samo, ak mu však ukážeme, ako na to. Naučíme ho tiež, ako po umytí vyliať vodu z umývadla do vane alebo do sprchy a utrieť postriekané miesto.

Obliekanie

Riadime sa pravidlom, že dieťa by malo zdolávať len jednu prekážku, a nie hneď niekoľko naraz. Ak sa má naučiť obliekať samo, uľahčíme mu to spočiatku tým, že mu vyberieme príhodné oblečenie, s ktorým sa mu bude dobre pracovať. Takže radšej legíny než džínsy s gombíkmi, hore niečo, čo sa nepreťahuje cez hlavu, a topánky na suchý zips skôr než na šnúrky. Pripravíme oblečenie v poradí, v ktorom si ich má dieťa obliecť. Jeho jedinou starosťou potom bude dať si ho na seba. V dvoch až troch rokoch to zvládne. Samozrejme, potom úmerne s jeho schopnosťami pridávame zložitejšie kúsky oblečenia a doprajeme mu viac samostatnosti aj pri výbere.

Zručnosť

Dieťa medzi prvým a tretím rokom s chuťou imituje dospelých. A tiež každú hru berie vážne, takže mu jednu prichystáme. Podľa metódy Montessori je dobré veci nemiešať, a tak pripravíme niekoľko stanovíšť s podnosmi, na ktorých bude všetko potrebné. Na jednom na omývanie, na druhom na krájanie, ďalej na natieranie, zapínanie gombíkov, zaväzovanie šnúrok atď. Dospelý potom predvedie, ako sa čo robí, a nechá dieťa, aby si samo vybralo, čomu sa chce venovať, čo ho zaujalo.

Jedlo

Svoju zručnosť môže dieťa uplatniť tak, že nám pomáha pri príprave jedál. Podľa veku a šikovnosti môže umývať zeleninu, lúpať ju, krájať, sypať do hrnca alebo do misy, ochucovať. Aj dvojročné dieťa to už zvládne. Senzorická skúsenosť, teda zoznamovanie sa s vôňami, chuťami, konzistenciou, je pre dieťa cenná, rozvíja jeho zmysly, podporuje zvedavosť. Pri stole si potom dieťa dávať späť jedlo samo, naučí sa odhadnúť porciu, ktorú je schopné zjesť.

Odpočinok po obede

„Metóda Montessori dopraje dieťaťu slobodu, ale vo vopred určených medziach,“ hovorí Sylvie d’Esclaibes, francúzska expertka na túto metódu. V tomto prípade to znamená, že rodič oznámi, že je čas na odpočinok po obede. Rozhodne dieťa nenúti k spánku, to sa ani nedá, ale malo by tento čas tráviť v pokoji na svojom lôžku, s knihou, plyšákom alebo cumlíkom. Ten mu neberieme a necháme na ňom, aby sa ho zbavilo, až sa bude cítiť na to náležite pripravené. V tom ho podporíme, pochválime.

Prechádzka

Podľa tejto metódy treba ísť s dieťaťom von za každého počasia, pretože každá takáto prechádzka je neopakovateľným zážitkom. Keď dieťa už vie chodiť, neberieme kočík, ale len nosidlo, ak by bolo unavené, a vyberieme primeranú trasu. Necháme dieťa kráčať vo vlastnom rytme, zastaviť sa, keď chce, zobrať kamienok alebo si prezrieť nejakú rastlinu.

Hra

Dieťaťu čoskoro prestane stačiť mať vlastnú izbu, rado sa pohybuje vo svete dospelých. A tak mu dovolíme a pomôžeme preniesť malý koberček do obývačky, s hračkami, ktoré si vyberie. Po hraní sa zase všetko uprace.

Kúpeľ

Pri kúpeli by malé dieťa nemalo byť samo, ale keď už sedí stabilne, necháme ho vo vani umyť sa. Šampón mu radšej prelejeme do malej cestovnej fľaštičky. Dospelý skontroluje teplotu vody a potom ukáže dieťaťu, ako sa umyť. V dvoch až troch rokoch to už zvládne samo.

Spánok

Večerné ukladanie na spánok by malo byť rituálom. Len čo je dieťa na lôžku, môže si prezerať knižku alebo sa tam pohrať s hračkou podľa svojho výberu. Zaspí, až bude chcieť. „Deti, ktoré sa večer boja zaspávať samy a nedokážu sa odlúčiť od dospelých, sú tie, ktoré sú od nich veľmi závislé,“ hovorí Sylvie d’Esclaibes. Metóda Montessori by mala pomôcť tento problém odbúrať.