Módna vlna pre náročných rodičov sa volá Montessori

Montessoriovské vzdelávanie môže byť skutočne výnimočné, ale nikde inde sa do takej miery nezdôrazňuje, že záleží na prístupe. Každý totiž odkaz systému Marie Montessoriovej pretvára na svoj obraz, a to často aj proti pôvodným zámerom talianskej psychologičky. Navyše každý smer, ktorý sa príliš vyhraní, nie je dobrý pre nikoho. Extrémy a pokusy nie sú pre deti bezpečným prostredím.

„Tu nesmieme deťom ani prikázať, aby si išli upratať pomôcky. Musíme im to iba odporučiť, a keď nechcú, nemusia,“ hovorí jedna pani učiteľka zo školy montessoriovského typu. Tak takto to Maria Montessoriová určite nemyslela…

Sama som to zažila na praxi pred rokmi v prvej škôlke tohto typu v Dejviciach pri Strednej pedagogickej škole. Lektorka sa venovala každému žiakovi tak individuálne, akoby v triede žiadne iné deti v tej chvíli vôbec neboli. Keď sa bili, nevenovala tomu pozornosť. Deti sa síce schádzali na elipse, aby oslávili niečie narodeniny, bola to však iba formalita. Vzájomné vzťahy sa vôbec nepestovali. Nebolo dôležité spolupracovať, dokonca ani sa navzájom rešpektovať pri práci – a pritom vzájomný rešpekt je, paradoxne, jedným zo základných pravidiel práce v montessoriovskej triede.

Aké sú výhody?

Lákavé pomôcky, ktorými je trieda naplnená a ktoré sa na prácu priam samy ponúkajú. „Dievčatá chceli ísť ešte po obede pracovať do triedy. Baví ich to a chcú samy od seba pokračovať. Vôbec nechcú prestať!“ nadšene rozpráva svoje zážitky pani učiteľka jednej súkromnej pražskej základnej školy typu Montessori.

Individuálny pokrok je jedným z ďalších hlavných lákadiel tohto typu vzdelávania. Každý má vlastný plán a posúva sa tak rýchlo, ako sám dokáže. Učiteľ každého individuálne sprevádza poznávaním cez dômyselný systém predstavovania pomôcok (predvádzanie ukážkových lekcií).

Možnosť opakovania

Práca s pomôckami je založená na prirodzenej túžbe dieťaťa činnosť opakovať dovtedy, kým ju dokonale nezvládne. Dieťa má možnosť s pomôckou pracovať ľubovoľne dlho. Záleží na učiteľovi, kedy predstaví ďalšiu náročnejšiu pomôcku, ale aj potom, ak má dieťa chuť, môže sa k pôvodnej vracať. Tým je učebná látka dostatočne precvičená a zažitá.

Možnosť špecializácie žiaka na predmet, ktorý ho zaujíma

Od útleho veku má dieťa väčšiu možnosť výberu a profilácie podľa svojich záujmov. Každý inklinuje k niečomu inému a ak má žiak svoj denný plán splnený, pracuje skrátka s tým, čo ho zaujíma a baví. Môže sa tak napríklad v matematike rýchlo dostať do vyššieho ročníka.

Trieda totiž nie je ročníkmi limitovaná. Montessoriovské triedy bývajú často vekovo zmiešané. Niektoré školy to vedia využiť pre osobnostný rozvoj žiakov, systém je podobný málotriednym školám, kde môžu starší učiť mladších a všetci sa tak rýchlejšie posúvajú vpred.

Mladší postupujú svižnejšie a starší získavajú cenné zručnosti. Schopnosť odovzdať niekomu mladšiemu svoje poznatky totiž vyžaduje veľmi dobrú úroveň danej znalosti, schopnosť zjednodušovať a vybrať to najdôležitejšie sa všeobecne považuje za najvyššiu hladinu poznania.

Čo môže byť problém?

Montessori veľmi nespomína spoluprácu a sebahodnotenie žiaka.

Brzda pre tvorivé myslenie

Predovšetkým v nižších ročníkoch, kde sú základom vedené lekcie s pomôckami, je učivo viac zamerané na nižšie úrovne osvojenia znalostí – predovšetkým zapamätanie a opakovanie, vybavovanie a niekedy aj aplikáciu. Hodnotenie, posudzovanie, vyvodzovanie záverov môže byť zastúpené v menšej miere.

Štýl práce, zameraný na individuálne predstavovanie pomôcok a sledovanie výkonu jednotlivcov, nemusí vyhovovať ani niektorým tvorivým učiteľom. Na vlastnú invenciu, prácu s kolektívom i so sociálnymi väzbami zostáva oveľa menej priestoru, niekde dokonca nie je takmer vôbec.

Je zaujímavé, že Maria Montessoriová dosiahla u zaostalých detí z ulice obrovský pokrok práve vďaka vlastnej tvorivosti. Práve tak vznikli pomôcky vyhotovené presne na mieru deťom, o ktoré sa starala. Ďalšie generácie pomôcky iba preberajú ako hotový materiál bez vzťahu k potrebám dnešných detí, ktoré majú, naopak, všetkého absolútny dostatok.

Montessoriová sa neustále pýtala, čo tieto konkrétne deti potrebujú, čo im chýba. Chudobné deti z ulice mali málo podnetov. Dnešné deti majú podnetov, naopak, nesmierne množstvo. Potrebujú teda skutočne to isté? Čo by im ponúkla Maria Montessoriová?

Čítajte tiež:

Chcete sebavedomé a šikovné dieťa? Čítajte mu!

Učiteľova pozornosť sa zameriava vždy na jedného žiaka

Učiteľ sa môže v danom okamihu venovať iba jednému žiakovi (výnimočne dvojici alebo skupine žiakov). Zvyšok je v tej chvíli odkázaný sám na seba či pomoc spolužiaka, ak je táto forma práce v triede podporovaná a rozvíjaná. Niekedy je totiž učenie sa spolupráci v Montessoriovskej škole úplne potlačené na úkor individuálneho prístupu, občas až v štýle „staraj sa o seba“.

Pritom učiť sa kooperácii, ponúkať skupine svoje schopnosti, rozdeľovať si úlohy, riešiť zadania pomocou kolektívnych vedomostí, osvojenie si techník práce v skupine, sebapresadenie v nej, vyjadrenie názoru, rešpektovanie iných a pod., patria medzi kľúčové sociálne kompetencie, aké má rozvíjať každá škola.

Oneskorená spätná väzba

Môže sa stať, že učiteľovi unikne, že žiak pracuje celý deň s pomôckou chybne. Odnaúčanie nesprávnych postupov pritom trvá oveľa dlhšie ako učenie sa správnym. Spätnú väzbu tak deti dostávajú často oveľa neskôr ako žiaci v normálnej škole. Rozdiely sú aj v dňoch, čo môže byť veľký problém.

Je Montessori pre každého?

Montessori teda rovnako ako ostatné formy vzdelávania závisia od schopností a poňatia učiteľa a tiež od toho, či je dieťa nastavené na prácu s vlastnou zodpovednosťou. Ak je od narodenia zvyknuté skôr na direktívne vedenie, môže mať s prijatím úloh a so samostatnou prácou problémy. Práve takým deťom však môže montessoriovská pedagogika k samostatnosti výrazne pomôcť. Dôležitá je preto aj spolupráca rodičov a rovnaké nastavenie poňatia výchovy a vzdelávania.

Na Babywebe tiež nájdete:

Ako byť dobrým rodičom?
Vývoj reči a nástup do škôlky
Chcete mať dobré a slušné dieťa?