Metóda správnej komunikácie: Rešpektovať a byť rešpektovaný

Metoda Rešpektovať a byť rešpektovaný (skrátene R+R) je len systém, ako lepšie hovoriť s ľuďmi. Vrátane detí. My rodičia sa snažíme robiť to najlepšie, platiť najlepšie krúžky, oblečenie, darčeky k Vianociam, chodiť na dovolenku k moru. Dnes už viem, že voliť správne slová, ktoré dieťaťu neubližujú, je najväčší dar.

Autoritatívna výchova je výchova silou

Ale rovnako ako sa človek sám nenaučí hrať na klavíri, ani dobre hovoriť s dieťaťom, aby vás počúvalo a rozumelo tomu, sa nedá bez pomoci. Pretože generácia rodičov pred nami vychovávala deti tvrdo, s vedomím, že oni sú doma pánmi. Na prvej lekcii R+R, ako metódu v skratke nazývam, sa nás lektorky spýtali, či vieme o jedinom rozumnom dôvode, prečo sa k deťom správať horšie ako k dospelým. Prečo sme na deti drsní, nadávame im, udrieme ich, keď k dospelému by sme si to nedovolili? Pretože cítime tú moc a vieme, že nám to prejde.

Pred kurzom som si čítala knihu Rešpektovať a byť rešpektovaný, ktorú napísali psychológovia Pavel Kopřiva, Jana Nováčková, Dobromila Nevolová a Taťjana Kopřivová, a tí metódu tiež po celej republike prednášajú. Ale z knihy som toho veľa nepochopila. Naopak na kurze mi to úplne vyhovovalo a hltala som každé slovo.

Hranice sú nevyhnutné alebo Partnerský verzus mocenský prístup vo výchove a vzťahoch

Podstata autoritatívnej výchovy je nerovnosť (fyzická prevaha, znižovanie hodnoty dieťaťa, rozhodovacie práva iba v našich rukách, podceňovanie detských názorov, nezáujem o jeho prežívanie). Lenže nemožno vychovávať autoritatívne a potom očakávať, že sa deti budú správať demokraticky.

Keď deti nemajú jasné, pevné hranice, strácajú pocit bezpečia. Keď hranice raz platia a druhý raz nie, vyvoláva to v nich pocit neistoty a úzkosti a odpoveďou na to môže byť aj agresívne správanie. Máme vytvárať hranice nie pre deti, ale s deťmi, ide o to, akým spôsobom sa tie hranice vytvoria, ide to buď mocensky, alebo s rešpektom.

Jednoduchá rada: Nerobte deťom nič, čo by ste nechceli, aby deti robili vám.

Deti nie sú iný živočíšny druh ako dospelí, sú len menšie, takže mať nad nimi prevahu a využívať svoju silu a moc, robiť si s nimi, čo my chceme, to nie je fér. Aj keď sa snažíte byť dobrým rodičom, ak dieťa nerešpektujete, nenaučíte ani dieťa rešpektovať vás a svet okolo vás. Výchova je ako zrkadlo, čo dieťa vidí, to potom opakuje.

REŠPEKT = vážiť si niekoho, mať ohľad na potreby druhého, jeho individualitu, na jeho ľudskú dôstojnosť

Keď budete vychovávať presilou, môže dieťa reagovať vzdorom, agresivitou rovnako ako kedysi naša dcéra. Opakom môže byť úplná poslušnosť, ale ani to nie je správne.

Ak si vychováte poslušného vojaka, bude v živote len hľadať ďalšie autority, ktoré môže na slovo poslúchať. Neurobí si na život vlastný názor. Keď o všetkom rozhodujú dospelí, dieťa môže prijať ako fakt, že je nekompetentné.

Iba partnerský model vedie k zodpovednosti, ktorá je protikladom poslušnosti. Partnerský vzťah nám hovorí: Túto vec je potrebné robiť tak a tak a z týchto dôvodov očakávam, že urobíš, čo je správne, a nie preto, že ti to hovorím ja. Dieťa by sa následne malo správať rovnako, keď stojíte vedľa neho, aj keď tam je samo.

Čítajte tiež:

• Dieťa robí zle! Prečo?
• Ani víťaz, ani porazený: Gordonova metóda pomáha komunikácii medzi rodičmi a deťmi
• Ako byť dobrým rodičom?

HOVORÍME, hovoríme, ale nejako to nefunguje – neefektívne spôsoby komunikácie

Všetky podnety, informácie a signály ľudský mozog každého veku rozlišuje najskôr podľa toho, či sú pre nás ohrozujúce alebo bezpečné, takže keď mozog vyhodnotí niečo ako nebezpečenstvo, už nevníma obsah, len nevhodnú formu komunikácie, pretože v ohrození reagujeme emocionálne, nie racionálne. Dieťa sa často bráni skôr proti forme než proti obsahu.

Keď dieťa spôsobom komunikácie neohrozíme, ešte je nevyhnutné, aby všetko, čo hovoríme, bolo pre dieťa zrozumiteľné. To je veľká rodičovská úloha veci hovoriť a chcieť od dieťaťa tak, aby tomu rozumelo.

15 spôsobov, ako zle hovoriť s dieťaťom

1. výčitky, obviňovanie (ty zase, stále, vždy…)
2. moralizovanie (uvedom si…)
3. kritika (robíš to zle)
4. citové vydieranie (čo mi to robíš?)
5. zákazy (to nerob!)
6. negatívne proroctvá (z teba bude smetiar)
7. nálepkovanie (je to hlupák)
8. pokyny (urob)
9. príkazy (okamžite urob!)
10. vyhrážanie (skús to a vezme si ťa čert)
11. krik
12. dávanie za vzor (áno, Kubko…)
13. rečnícke otázky (chceš skončiť ako…)
14. urážky (si hlupák)
15. irónia (ty si génius…)

Ja som používala skoro všetky, v priebehu mnohých mesiacov som postupne jeden spôsob za druhým odbúravala a dnes, keď niektorý použijem, už o tom viem a prípadne sa zaň ospravedlním. Na dcéru a syna som pyšná, sú to úžasné, samostatné deti, ktorým mnohé veci už nemusím vysvetľovať, rozumejú im samy a v problematických situáciách medzi ostatnými deťmi a dospelými sa už o seba celkom zdatne vedia postarať.

Aj mňa niekedy upozornia, že som niečo povedala naozaj nevhodne, a že by sa to dalo povedať milo alebo lepšou formou. Kurz Rešpektovať a byť rešpektovaný vrelo odporúčam učiteľom aj rodičom, otvoril mi oči a uviedol do iného komunikačného levelu.