Ani víťaz, ani porazený: Gordonova metóda pomáha komunikácii medzi rodičmi a deťmi
Už neviete, ako reagovať na provokácie svojho malého potomka? Opakujete mu stokrát jedno a to isté, no ani to ním nehne? Vybuchnete a potom to ľutujete? Vyskúšajte Gordonovu metódu. Pomôže vám stať sa prirodzenou autoritou.
Zdroj: archiv redakceAmerický psychológ Thomas Gordon prišiel v roku 1962 s návodom pre rodičov, aby dokázali čo najlepšie komunikovať so svojím dieťaťom. Vychádza z toho, že výchova dieťaťa by sa nemala zakladať na trestoch, ale nemala by byť ani priveľmi liberálna. Podstatou je, že riešenie konfliktov medzi rodičmi a deťmi by nemalo mať víťaza a porazeného, ale získať by ním mali obidve strany. Zásadné je pritom aktívne načúvanie tomu druhému, vykomunikovanie postoja a jasne demonštrovaná snaha o porozumenie.
Na šiestich situáciách si konkrétne ukážeme, ako táto metóda funguje.
Chce jesť sám a všade zanechá spúšť
Keď ho nakŕmim sama, je to oveľa rýchlejšie a jednoduchšie. To si v takejto situácii povie väčšina matiek. A uchyľujú sa k najrôznejším klamstvám, aby sa im podarilo vpratať do potomka jedlo. Ten sa však bráni. Nastáva boj kto z koho.
PRÍSTUP PODĽA GORDONOVEJ METÓDY: Kým by ste začali dieťaťu vnucovať svoju vôľu, je lepšie sa ho spýtať: „Tak ty chceš jesť sám? Baví ťa to? Pripadáš si ako veľký?“ Tým mu preukážeme svoju snahu pochopiť jeho záujem o lyžičku. Následne však nastavíme limity, do ktorých premietneme svoj postoj: „Som rada, že sa snažíš jesť ako veľký, ale mňa by zase potešilo, keby to jedlo nebolo všade dookola. Vieš čo, vezmi si lyžicu a ja tiež a nakŕmime ťa spoločne.“
Nechce ísť včas spať
Celý deň ste sa so svojím dievčatkom nevideli a večer si to chcete vynahradiť. Dovolíte mu čokoľvek, hoci by už mala vlastne spať. Ono to využije a zaspávanie mierne odďaľuje. Vyžaduje maznanie, rozprávanie, potom pohár vody. Keď táto komédia trvá viac ako hodinu, už to nevydržíte, vybuchnete a bez milosti dieťa zaženiete do postele. A potom ľutujete, že ste neudržali nervy na uzde.
PRÍSTUP PODĽA GORDONOVOVEJ METÓDY: Predovšetkým si potrebujeme uvedomiť, čo na tom odkladanom zaspávaní prekáža nám osobne. Väčšinou je to fakt, že už chceme mať chvíľku pre seba. Prečo teda dieťaťu nepovedať: „Už ma to nebaví. Je desať a ja som unavená, tiež si potrebujem odpočinúť. Takže ma už sem nevolaj, už neprídem. Dobrú noc, uvidíme sa ráno.“
Teraz je namieste uvažovať o tom, čo vedie dieťa k tomu, že sa takto správa. Bojí sa samo v izbe? Cíti sa odstrčené? Musíme sa ho na to spýtať. Ak odhalíme príčinu jeho večerného správania, je ďalším krokom spoločné hľadanie cesty k náprave. Ponúkneme mu alternatívy, aby si z nich samo vybralo.
Ustavične sa háda so súrodencami
Nepretržité konflikty medzi súrodencami, ktoré vedú až k agresivite, dokážu poriadne nabúrať atmosféru v rodine. Majú do nich rodičia vstupovať? Trestať a držať od seba obidve bojujúce strany?
PRÍSTUP PODĽA GORDONOVEJ METÓDY: V prvom rade je potrebné ozrejmiť agresorovi zásady sociálneho správania založeného na vzájomnom rešpekte: „Máš právo sa na sestru hnevať, ale ja sa nemôžem zmieriť s tým, že ju biješ. To sa nerobí.“ Keď sú nastavené limity, treba hľadať riešenie konfliktu. Najskôr vytvoriť vyhovujúce prostredie, teda počkať, až vášne opadnú, vypočuť obe strany, čo im prekáža a čo navrhujú. Rodič v tomto prípade vystupuje ako mediátor, pýta sa detí a vedie ich k riešeniu, bez toho, aby do celej situácie zasahoval. Obeť i agresor by mali dospieť k riešeniu, ktoré bude vyhovovať obom.
Každé ráno sa túla a chodí neskoro do škôlky
Každé ráno je to rovnaké. Čas letí a malý Matúš sa šuchce s oblečením, vŕta sa v jedle. Čím viac naňho doma tlačia, aby si pohol, tým viac je spomalený. Zakaždým sa to končí stresom, krikom a náhlením do škôlky.
PRÍSTUP PODĽA GORDONOVEJ METÓDY: Potrebujeme zistiť, prečo sa Matúš šuchce. Vezmeme to zase okľukou, teda cez seba. „Pre mňa je dôležité, aby bol ráno pokoj, aby sme si to spolu užili, kým sa rozídeme, a nie aby sme sa hádali a potom vyrazili na poslednú chvíľu. A čo potrebuješ ty, aby bolo ráno v pohode? Viac času na prebúdzanie, na raňajky, na obliekanie? A čo sa s tým dá podľa teba robiť? Máme ťa budiť skôr? Oblečenie pripraviť už večer? Nachystať všetko na raňajky, aby boli rýchlo hotové?“ Zamyslíme sa však i nad tým, či sa dieťa nešuchtá preto, že má v škôlke nejaké problémy.
Čítajte tiež:
V noci sa budí a lezie nám do postele
Keď mu to dovolíme pod podmienkou, že nás pri tom neprebudí, je to len momentálne riešenie. Ak sa totiž rodičia neodvážia povedať nie, príčina sa neodstráni, situácia sa môže ťahať a zhoršovať.
PRÍSTUP PODĽA GORDONOVEJ METÓDY: Najskôr si „vykolíkujeme“ vlastné územie a dieťaťu vysvetlíme vlastné potreby: „O deviatej večer si potrebujú ocko s mamičkou ľahnúť a spať celú noc, aby boli ráno odpočinutí. Nikto by ich nemal rušiť.“ Ak by sme skončili len pri tomto vyhlásení a opomenuli by sme potreby dieťaťa, odrazilo by sa to na jeho emočnom správaní. Takže je vždy lepší malý „brainstorming“, keď celú záležitosť preberieme a navrhneme východisko: „Ak sa s nami chceš prísť pomaznať do postele, tak nie uprostred noci, ale ráno a cez víkend. Potom sa dohodneme, čo budeme spolu celý deň robiť, čo by sa ti páčilo.“
Neznesie zapnutý bezpečnostný pás v aute
Rodičia si často myslia, že je zbytočné stále dokola opakovať príkazy a zákazy, že ich dieťa aj tak nepočúva. Je to síce únavné, ale malému dieťaťu nejaký čas trvá, kým rozlúšti kódy medziľudského správania.
PRÍSTUP PODĽA GORDONOVEJ METÓDY: „Pre mňa je dôležité, aby si bol v aute v bezpečí a podľa pravidiel. Tie ja dodržiavam. Bez zapnutého pásu tam nemôžeš zostať. Ak tušíme, že dieťa sa bráni tomu, aby bolo pripútané, pretože je neposedné, pás ho škrtí a zabraňuje mu v pohybe, vysvetlíme mu, že o hodinku bude na ihrisku, kde sa vybehá a pohrá sa do sýtosti. V aute na to aj tak nie je priestor.
