Nemôžem byť s deťmi osamote ani minútu
VÁŠ PRÍBEH Neviem, čo mám robiť. S manželkou sme rozvedení a ona mi nechce dovoliť, aby sme boli s deťmi čo i len chvíľku sami. Už tri roky trávim spoločné chvíle s dcérkami v exmanželkinej záhrade a to za akéhokoľvek počasia, aj keď mrzne. Navyše viem, že naše deti týmto „cirkusom“ trpia.
Zdroj: archiv redakceS exmanželkou sme rozvedení od roku 2007. Rozviedol nás Okresný súd, na základe rozsudku, v ktorom mám povolené stretávanie sa s mojimi dcérkami každý utorok a štvrtok od 16.00 do 18.00 hod., aj to len za prítomnosti matky. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe odporúčania istého bratislavského Centra pre pomoc obetiam domáceho násilia.
Na toto všetko stačilo mojej manželke pred pani magistrou zaklamať, že som agresívny a to bez akýchkoľvek dôkazov. Samozrejme, že to nie je pravda a exmanžela si to celé vymyslela, aby mi nebolo dovolené, resp. bolo obmedzené stretávať sa s deťmi. Pred rozvodom som sa o deti staral viac ja, ako manželka. Mám na to množstvo dôkazov – videí z dovoleniek a rodinných osláv, kde sa deti bez problémov so mnou hrajú, staršiu dcéru som svojho času vodieval do škôlky, do školy, na bicykel, na plaváreň. A teraz je týmto zlomyseľným konaním ich matky všetko preč.
Tento príbeh je o niekom z vás. Ako by ste sa v tejto situácii zachovali vy? Každý týždeň budeme prinášať osudy našich čitateliek, ktoré napísal sám život. Potrebujete sa podeliť o svoje zážitky, trápenia, radosti? Napíšte nám na redakcia@babyweb.sk svoj príbeh, anonymne ho zverejníme.
Nezávislý súdny znalec vo svojom posudku uviedol, že odporúča, aby som sa s deťmi stretával samostatne. Súd však na to neprihliadol. Odvolal som sa síce na Krajský súd, ale od marca 2010 čakám na rozhodnutie až doteraz. Aké možnosti mám , keď matka tvrdošijne trvá na tom, aby som sa stretával iba u nich doma, na dvore rodinného domu, napriek počasiu a ročnému obdobiu? Teraz bude už tretia zima, kedy bude so mnou a s deťmi prevádzať rovnaké divadlo.
V tomto smere mi nepomohla ani pracovníčka zo sociálneho oddelenia, ani pracovníčka sociálneho oddelenia na VÚC. A samozrejme ani v spomínanom Centre, kde sa mi akurát tak provokačne vysmiali do tváre obidve pracovníčky, ktoré pomáhali exmanželke pri rozvodovom konaní a s ktorých podporou toto týranie mňa a detí trvá už takú dlhú dobu. Chcel by som poprosiť o pomoc. Čo sa s tým dá urobiť?
Mám o deti bojovať? A ako? Má zmysel sa ďalej odvolávať a predlžovať toto trápenie detí a mňa? Alebo sa mám vzdať a nechať to tak. Stretávať sa milovanými dcérkami dvakrát týždenne, tak ako to určil súd a pokúsiť sa s tým žiť? Píšte prosím, čakám na vaše názory. Neviem si sám poradiť!
Navyše staršia dcérka (9 rokov) a v poslednom čase už aj mladšia (3,5 roka) hrajú v prítomnosti exmanželky divadlo, že so mnou nechcú ísť mimo domu, keďže vedia, že si to matka neželá. Viem, že kvôli tomu veľmi trpia a bojím sa aby z nich pri takomto postoji ich matky nevyrástli asociálni ľudia. So mnou nie je exmanželka schopná, ani ochotná komunikovať a ľudsky sa dohodnúť na stretávaní sa s deťmi za normálnych podmienok .
Myslíte, že by mi dokázal pomôcť niekto nezávislý, ktorý by oslovil exmanželku a kto rozumie psychike detí (mediátor, sociálny kurátor)? Myslíte si, že by to dokázal matke vysvetliť alebo ju ovplyvniť v dobrom (na rozdiel od spomínaného Centra)?
Exmanželka si to musí sama uvedomiť, pretože v tomto štádiu sa nasilu nedá urobiť nič bez toho, aby netrpeli deti, ktoré sú pod jej vplyvom a robia to čo im nahovorí. Staršia dcéra mi neraz sama povedala, že pokiaľ by jej to mama dovolila, tak by išla so mnou bez problémov sama. Chcem sa len normálne, za dôstojných podmienok stretávať so svojimi deťmi. Poradíte mi?
Alex
Na Babywebe nájdete aj iné zaujímavé príbehy:
Poprvýkrát sme boli traja
Víno si neodpustím ani v tehotenstve
Som tehotná a v práci sa ma chcú zbaviť
