Prečo sa muži nechcú ženiť?

Má to vôbec zmysel? Tak takéto myšlienky musia logicky víriť v hlavách nielen mužom. A tak, zrejme aj z tohto dôvodu, pribúda detí, ktoré sa narodia mimo manželského zväzku. Každoročne sa ich podiel zvyšuje, napríklad v roku 2001 vzrástol až na 19,8 %. Ženy sa údajne najviac boja nestabilného manželstva a komplikácií spojených s prípadným rozvodom. Ešte stále si myslíte, že sobáš odmietajú najmä muži?

Manželstvo na dobu určitú

Podľa môjho názoru je toto tvrdenie skôr prežívajúcim klišé ako realitou. So zveličením sa dá skonštatovať, že o svadbu dnes jednoducho stojí málokto. Odborníci tvrdia, že inštitúcia manželstva bola prekonaná, ale nová a lepšia nebola doteraz ani len vymyslená, nieto ešte uvedená do života. Iste, objavil sa návrh sobášov na tri až päť rokov, ktoré sa po uplynutí tohto času musia so súhlasom oboch zúčastnených strán znovu obnoviť, inak budú automaticky rozvedené. Ale ruku na srdce, stále to bude to isté manželstvo, ktorého sa niektorí z nás jednoducho stále budú obávať a vnímať ho ako obmedzujúce a prežité puto.

Strach zo zlyhania

Ľudia bojujú proti strachu z vlastného zlyhania v partnerskom vzťahu rôzne. Niektorí tvrdia, že na dôkaz svojej čistej lásky nepotrebujú žiadny papier, inokedy sa oháňajú tým, že ešte nenašli tú pravú či toho pravého. Prípadne povedia, že nie sú pre manželstvo vhodný typ, v čom sa často nemýlia. Zrejme sa nám hodnoty trochu pomiešali a tie nové nie a nie nájsť. Klasickým mužským zaklínadlom potom býva výrok: „Predsa si nenechám vziať svoju osobnú slobodu.“

Fastfoodové vzťahy

Ak sa však pozrieme na problematiku ženíchov a neviest na úteku z trochu iného uhla, dostaneme sa k problematike zrelosti a zodpovednosti, a to je už trochu iná káva. Zdá sa totiž, že sa ľudia boja robiť zásadnejšie rozhodnutia. A ak ich aj urobia, odmietajú za ne prevziať zodpovednosť. Nie je to sloboda sama osebe, ale skôr zbabelosť a snaha ponechať si za každú cenu aspoň pootvorené zadné dvierka, pretože čo keby… Dnešný svet ponúka neobmedzené množstvo možností a my musíme medzi nimi voliť. Vybrať si nie je ľahké, a tak sa to pokúšame riešiť akosi „fastfoodovo“, z každého len trošku, ale hlavne rýchlo a mať istotu, že o nič neprídeme.

Chlap. Nielen macho…

V dávnych dobách čelili muži svojim záväzkom hrdo a zodpovedne. Tým nemám na mysli, že by vzťah priviedli na pokraj zrútenia, a pritom sa na verejnosti neustále kŕčovito usmievali, aby do posledného dychu udržali dojem spokojného a šťastného partnerstva. Muži si vtedy stanovili pevné hranice a svoje odhodlanie hneď na začiatku vzťahu aj patrične zverejnili, často skutočných zvolaním: „Toto je moja žena, toto je moje dieťa, patríme k sebe a ja sa o nich budem starať a chrániť ich.“ Na to však treba skutočného chlapa, a nielen chlapca. Muža, a nielen macha.

Vstupenka do postele?

Počas niektorých diskusií som postrehol istú zaujímavosť. Ľudia sa brali skôr, pretože spolu nemohli spať pred svadbou. Dnes už je to, pravda, iné, takže pre sexuálne hry netreba vstupovať do manželstva. Obavy sa tým však nezmenšujú. Naopak, vlastne sa celý život niečoho bojíme. Čo keď si napríklad uviažeme niekoho na krk, čo keď si, naopak, nikoho na krk neuviažeme a zostaneme sami, čo keď to nebude fungovať a rozvedieme sa, čo keď budeme mať dieťa a nezvládneme to, čo keď dieťa mať nebudeme, pretože to nepôjde…

Nebojme sa vlastného strachu

A tak mi napadá, čo takto vstupovať do manželstva aj s tým strachom? Veď je legitímny a máme naň právo. Nebolo by úprimné a zároveň statočné povedať: „Pekelne sa bojím, ale chcem si ťa vziať?“ Určite, sú aj takí, ktorí sa neboja ničoho. Rocker Pepa Vojtek sa napríklad nielenže nebojí do manželstva v pravidelných intervaloch vstupovať, ale ani z neho v rovnako pravidelných intervaloch vystupovať. Ale to už je zas trochu iná kapitola.

Na Babywebe tiež nájdete:

Je svadba prežitok?
Dlhý vzťah kontra šťastné manželstvo?
Chcem si ju vôbec vziať?