Rodičia sa rozvádzajú, deti trpia. Pomôže psychológ?

Čo sú príčiny?

Život je čoraz rýchlejší. Vstávame skoro, skoro ráno rozvezieme deti do školy, prípadne tí bezdetní si zašportujeme. Potom prichádza celodenný stres v práci, ktorý si často prenášame aj do záverečnej časti dňa. Z práce letíme po deti, na nákupy a domov, prípadne športovať, alebo neformálne pracovné stretnutie. V lepšom prípade si večer vydýchneme, v horšom ďalej pracujeme.

Možno ste si všimli, že v tomto zozname stereotypných činností akosi chýba čas strávený s partnerom, ale aj kontakt so zvyškom rodiny. To druhé riešia víkendy.

Nemali sme ale náhodou vtedy odpočívať? Nečudo, že podľa prieskumu portálu i-psychologia.sk až 35 % Slovákov uviedlo ako hlavný dôvod stresu svoj životný štýl a 20 % prácu. Pre zvyšných 13 % je kľúčovým stresfaktorom partnerské spolužitie.

Kto trpí?

Trpia partneri, no možno ešte viac deti. Najviac trpia vtedy, keď sa stávajú nástrojmi boja medzi rodičmi. Trpia, lebo vidia, ako sa rodičia hádajú. Trpia, keď jeden z rodičov vydiera toho druhého a nedovolí mu kontakt s dieťaťom. Sú utiahnuté, majú problém s komunikáciou v škole. Druhým extrémom je zneužívanie súboja medzi rodičmi. Dieťa si časom uvedomí, že obaja rodičia sú ochotní „kupovať“ si jeho náklonnosť a časť potomkov to i patrične zneužíva.

„S manželkou nám to začalo škrípať pred dvoma – troma rokmi. Všetko, čo sme si budovali, bolo zrazu zo dňa na deň preč. Odsťahovala sa do rodného mesta a zobrala si so sebou i syna. Nechcela mi dovoliť kontakt s ním. Aj keď každý deň dochádzala za prácou do Bratislavy, syna nechávala doma, aby som to mal k nemu čo najďalej. Zmeny som badal aj na synovi. Začal byť utiahnutejší, jeho spontánnosť sa stratila. Vrchol bol, že kvôli tejto situácii syn nenastúpil do školy v riadnom termíne, ale začne až o ročník neskôr. Ja len dúfam, že to na ňom nezanechá následky,“ rozpovedal príbeh Andrej z Bratislavy.

Podobných príbehov je žiaľ dosť, ako od matiek, tak od otcov.

Čítajte tiež:

• Neprestali ste byť rodičmi…
• Manželská zmluva

Ako pomôcť?

Ideálne je, keď sa partneri vedia dohodnúť a dieťa prestane byť na barikáde nepriateľskej línie. V tom momente však už môže byť neskoro a na radu prichádza pomoc odborníka – psychológa.

„Každý rozvod je traumatická záležitosť pre celý rodinný systém. Ak sa pôvodná štruktúra rozpadá, dieťa prichádza o svoje „korienky“. Ako bude túto situáciu prežívať a aké následky to bude mať pre jeho další život, môže správanie rodičov veľmi ovplyvniť.

Ak počas rozvodu rodičia komunikujú otvorene a s primeranou úctou, dieťa sa lepšie adaptuje na novú situáciu. Rodičia dieťaťu veľmi ubližujú, pokiaľ je svedkom ich vzájomných zraňujúcich konfliktov a objektom emocionálneho vydierania a manipulácie. Oslabujú jeho identitu, sebaistotu, radosť a dôveru v zdravé medziľudské vzťah. Deti citlivo vnímajú atmosféru v rodine a rodičia by si mali tento fakt uvedomiť,“ hovorí terapeutka Tatiania Čierniková.

Potreba psychológov rastie

Vyzerá to tak, že potreba špecializovaných detských psychológov bude v najbližších rokoch rásť. Pritom tradičná predstava psychológa ako človeka v bielom plášti s ordináciou v rušnej poliklinike, kam sa z hanby bojíte vstúpiť, je, zdá sa, minulosťou. Podľa prieskumu portálu i-psychologia.sk dnes 55 % Slovákov preferuje súkromného psychológa a pomoc odborníka kategoricky v tejto oblasti odmieta len 15 % opýtaných.

Je paradoxné, že v Slovenskej komore psychológov (SKP) je registrovaných momentálne len 6 (!) špecializovaných školských psychológov. V porovnaní so 700 celkovo vydanými licenciami je to skutočne zanedbateľný počet. Samozrejme, deťom môžu pomáhať aj psychológovia s inými špecializáciami, napriek tomu je toto číslo alarmujúce.

Je predpoklad, že práve kvalitné vzdelanie budúcich psychológov môže byť kľúčom k zdraviu našich potomkov, minimálne tých, ktorí budú trpieť rodičovskými vojnami.

Na Babywebe tiež nájdete:

Prečo sa muži nechcú ženiť?
Úskalia striedavej starostlivosti
Patrí dieťa iba matke? alebo Kde sa vzal kult materstva