Šatkovanie bez závislosti

Čo som vedela vopred

Maminy okolo mňa boli rozdelené na dva tábory. Jeden tábor šatkovanie chválil vždy a všade a druhý naopak. A teraz si vyberte. Nerada by som kamarátky z prvého tábora nazývala alternatívne, pretože to je relatívny pojem a nikde nie je dané, kde sa začína a končí. Sme aj ja alebo vy alternatívne?

Hlavné argumenty na nosenie detí v šatke, ktoré som počúvala: je to prirodzené a väčšine ratolestí príjemné (sú v spojení s matkou, cítia jej srdce), je to pohodlné (máte voľné ruky, čo mi dáte určite za pravdu, je viac než praktické), je to rýchle (po zvládnutí techniky nadviazania rozhodne rýchlejšie než skladanie a rozkladanie kočíka), je to zdravé (pokiaľ je rešpektovaná momentálna fáza vývoja bábätka) a je to pekné (áno, pekných šatiek je dnes veľký výber).

Protiargumenty druhého tábora boli založené hlavne na tom, že deti získavajú závislosť a že je potom ťažké ich niekam odložiť, že nadväzovanie je zložité, šatka sa všade motá a ťahá po zemi (naozaj zo začiatku taký pocit mať môžete, chce to cvik), nie všetky deti majú nosenie v šatke rady (spresnila by som – skôr vkladanie do nej) a v neposlednom rade sa im nepáčila spôsobená bolesť chrbta (tiež som zažila).

Ako som nosenie plánovala a neplánovala

Musím sa priznať, že som skoré nosenie v šatke neplánovala. Skôr som si predstavovala neskoršie občasné nosenie v nosiči. Lenže už v pôrodnici mi náš chlapček ukázal, že „mamka mieni, dieťatko mení“.

Od prvej chvíle nechcel byť sám a odloženie do postieľky odmietal. Rozhodla som sa teda, že sa budem riadiť vlastnými pocitmi a rozumom sa skôr len kontrolovať. Napokon musím s veľkou úľavou povedať, že to bolo správne rozhodnutie a dnes nemáme problém. Junior asi jednoducho len potreboval viac času a trpezlivosti.

Čítajte tiež: 

• Neuškodí vývoju bábätka nosenie v šatke?
• Nechce vaše bábätko zaspať? Vyskúšajte osvedčené triky mamičiek

Kedy to vypuklo

Po troch týždňoch veľmi častého nosenia bábätka v ruke som začínala pociťovať natiahnutie v oblasti rúk aj chrbta, nehovoriac o tom, že som skoro nič iné nestíhala. A tak som poprosila o pomoc kamarátku, ktorá má so šatkovaním veľké skúsenosti. Spoločne sme vybrali vhodnú šatku a zasvätila ma do techniky úväzov. Upozorňujem, že oboje je veľmi dôležité a zanedbaním môžete okrem nepohodlia privodiť dieťaťu i sebe zdravotné problémy!

Najprv som začala trénovať s plyšákom. Ako prvorodička som sa bála, že novorodencovi ublížim. Až keď som získala istotu, prišiel na rad aj môj chlapček. Takže už v období šestonedelia bol niekoľkokrát v šatke. Čoskoro si na vkladanie do šatky zvykol a rovnako i ja som vždy vedela, či mám dobre nadviazané. Keď som nemala, po chvíli som to na svojej nie úplne ideálnej chrbtici spoznala.

Aké som nám stanovila pravidlá

Vo svojom okolí mám príklad, ako som nechcela dopadnúť: ešte vo dvoch rokoch dieťatko vyžadovalo len nosenie a úplne odmietalo byť v kočíku. Rozhodne nechcem nikoho súdiť, čo je dobré a čo zlé, len som vedela, že toto je aj na mňa príliš (a na môj chrbát predovšetkým). Povedala som si, že sa svet nezrúti, keď v prvých mesiacoch nebude ideálne upratané, navarené, vyprané a tak ďalej.

Takže som nám stanovila nosenie počas dopoludnia, keď mi malý nechcel spať, a to maximálne každý druhý deň. Inak som sa snažila uspávať ho a zabaviť ho v postieľke, na deke a podobne. K tomu raz až dva razy denne spanie v kočíku, čo sme trénovali hneď od začiatku (počasie nám prialo a juniorovi sa vo vaničke celkom páčilo, ani nevyžadoval ustavičný pohyb, niekedy bol len na terase).

Po ďalšom mesiaci už toľké nosenie nebolo potrebné, čo bolo milým prekvapením. Malý začal postupom času a trpezlivým prístupom (bez aplikácie prístupu „Necháme ho vyrevať“ – na to ja nie som) počas dňa zaspávať v izbe aj vo svojej postieľke. Teraz máme nosenie ako príjemné občasné spestrenie, ktoré baví nás oboch!