Šestonedelie? Buďte čo najviac s bábätkom

Hormón lásky

Na to, aby sa matka zamilovala do svojho dieťaťa, sme naprogramované prírodou. Nie je to žiadna veľká veda, vďaka takzvanému hormónu lásky oxytocínu, ktorý sa prirodzene produkuje pri pôrode a po ňom, nepotrebujeme cielene zamerané Amorove šípy, aby prvý pohľad z očí do očí vyvolal medzi matkou a bábätkom explóziu citov.

Vzájomné spoznávanie, úzky telesný kontakt, dotyky a hladenie – to všetko stojí na počiatku príbehu veľkej lásky medzi matkou a jej dieťaťom.

Do kúta alebo na večierok?

Samotná láska však nestačí. Na to, aby sa vzťah medzi matkou a bábätkom mohol rozvíjať, je nevyhnutná podpora okolia. V časoch, keď sa bežne rodilo v domácom prostredí, bola žena v období okolo pôrodu pod drobnohľadom rodiny a pôrodnej babice, ktorá jej pomáhala aj po pôrode. Nedieľka bola oddelená od zvyšku domácnosti, odpočívala v pokojnom „kúte“ a jej hlavnou úlohou bolo jednoducho byť s bábätkom.

Súčasnosť kladie na rodičky oveľa vyššie nároky. Počas tehotenstva, pôrodu a po pôrode sa o ženu stará značné množstvo odborníkov, málokedy však má pri sebe opatrovníka, ktorý by ju sprevádzal od počiatku otehotnenia až do konca šestonedelia.

Po návrate z nemocnice sa matka musí postarať nielen o novorodenca, ale aj o domácnosť, prípadne o staršie deti. Väčšinové očakávanie podporované mediálnym obrazom celebrít, ktoré už pár dní po pôrode vyrazia v plnej kondícii (a v predtehotenskom oblečení) na večierok, zvyšuje tlak na čerstvú mamičku, ktorá má následne pocit, že normálne je všetko perfektne zvládať.

Superžena, supermatka

Túžba po dokonalosti však môže byť zradná. Čas pôrodu je nesmierne citlivým obdobím, keď sa medzi matkou a dieťaťom tvoria základy budúcich väzieb a zároveň sa rozvíja aj schopnosť matky starať sa o svoje dieťa. Posilňovať tieto základy je veľmi dobrá investícia a vyplatí sa postaviť ju v prioritách nad vyžehlenú bielizeň a teplé večere (dokonca aj nad pokusy o návrat k pôvodnej postave).

Požiadajte o pomoc partnera, matku, svokru, kamarátku, kolegyňu, susedku alebo všetky tie návštevy, čo chcú prísť „šušlať“ na bábätko. Nech vám prinesú nejaké dobré jedlo, ktoré nenadúva. Nech počas obdivovania bábätka nastrkajú riad do umývačky alebo trochu poupratujú. Babičky sa môžu venovať starším deťom a zobrať ich von na prechádzku.

Kreativite sa medze nekladú, cieľ je však jasný – delegovať bežné povinnosti na ostatných a získať čas, ktorý venujete sebe a bábätku.

Mať sa komu zdôveriť

Výhodou veľkých rodín v minulosti bolo to, že žena, a to ani po pôrode, nebola sama. Mala sa s kým porozprávať, s kým si poplakať alebo len tak mlčať. Navyše v tesnom spolužití so staršími sestrami, s tetami a ďalšími ženskými príbuznými mohli mladšie ženy získať skúsenosť s pôrodom a materstvom.

Dnes je pre mnohé ženy ich prvé dieťa zároveň aj prvým dieťaťom, o ktoré sa vo svojom živote starajú. Navyše sa po pôrode často dostávajú do sociálnej izolácie, pretože prerušia kontakty s „bývalým bezdetným životom“ a odchádzajú na materskú dovolenku.

Riešením nie je prisťahovať sa na hromádku s mamou, so svokrou a všetkými sesternicami, ale stojí za to nájsť si v okolí niekoho, s kým môžete prežívať materské radosti i starosti. Ak sa nenájde nikto z vlastnej rodiny, vždy je možné „adoptovať si“ kamarátku s deťmi v približne rovnakom veku.

Čítajte tiež:

• Naše telo po pôrode
• Ako zvládať rodičovstvo v pokoji a pohode
• Bábätko je na svete. Čo by vás mohlo prekvapiť?

Buďte spolu

Akokoľvek je príchod nového člena rodiny radostný a vítaný okamih, je narodenie bábätka spojené aj s menej pozitívnymi „maličkosťami“, ako sú kolísanie hormonálnej hladiny, popôrodný splín, nástup laktácie (a niekedy problémy s dojčením), únavou a nevyspatosťou.

Keď aj dobré a pokojné bábätko dokáže prevrátiť život ženy naruby, o to viac sa to ukáže pri takom, ktoré je od prírody nepokojné alebo má zníženú potrebu spánku. Hoci sa niekedy v ťažkých chvíľach, keď sa myšlienky zúfalej matky uberajú smerom k odloženiu dieťaťa do hniezda záchrany, ako najlepšie riešenie môže javiť útek, potreba urobiť si pauzu a ochrana vlastného osobného priestoru (aspoň nachvíľku), najviac pomáha byť spolu.

Nech už robíte čokoľvek, čo sa práve zdá podstatné, nič nie je také dôležité ako vaše bábätko. Všetko ostatné môže počkať. A keď emócie poskakujú hore-dole ako gumová loptička, nič vás nezahojí lepšie ako „liečivý obklad dieťaťom“. Odhoďte všetko nepodstatné, ľahnite si s bábätkom do postele a pritúľte ho k sebe. Doprajte si čo najviac vzájomných dotykov. Bielizeň môže počkať dozajtra, no vaše dieťa vás potrebuje práve teraz.

Názor odborníka, klinickej psychologičky Michaely Mrowetz:

V ordinácii ma vyhľadávajú ženy, ktoré majú pocit, že ich predstavy o materských kompetenciách sú iné, ako je realita, a tak trpia pocitmi viny alebo úzkosťou. Je nevyhnutné uvedomiť si, že materstvo je vývojový krok, ktorý treba zdolať.

Adaptáciu na spolužitie s dieťaťom môže skomplikovať najmä umelý oxytocín často podávaný pri pôrode, ktorý blokuje vyplavovanie „prírodného“ oxytocínu. Prirodzene produkovaný oxytocín pomáha matke a bábätku, aby si na seba zvykli. Oddelením dieťaťa od matky vyplavovanie prirodzeného oxytocínu naopak klesá, matka je ohrozená traumatickým prežívaním a dieťa sťaženou adaptáciou.

Raný kontakt medzi matkou a dieťaťom vrelo odporúčame hlavne preto, aby sa matka rýchlo adaptovala na spánkové intervaly dieťaťa a aby vďaka vysokej hladine oxytocínu vnímala starostlivosť o dieťa ako radostnú či úplne normálnu záležitosť.

Napriek tomu je bežné, že tretí deň až týždeň po pôrode dochádza k zmene hormonálnych hladín, ktorá so sebou prináša pokles nálady a pochybnosti. Práve v tej chvíli je nutné odložiť všetky iné úlohy a byť v pokoji so svojím dieťaťom. Úzky telesný kontakt upokojuje nielen matku, ale aj bábätko. Vždy, keď začnete pochybovať o svojom materstve, priviňte na srdce svoje dieťa a vnímajte prílev úľavy.