Sexuálny nesúlad

Už staroveký Cicero si povzdychol nad skazenosťou ľudských mravov. Jeho klasický výkrik „O tempora! O mores!“ mal síce pôvodne politický podtext, no k našim ušiam dolieha po stáročia cez ústa všetkých mravokárcov sveta. Rovnako ako staroveké i stredoveké ľudstvo počúvame aj my horekovanie nad skazenosťou mládeže, že biblická Sodoma a Gomora sú oproti tomu slabým odvarom, ba takmer nasledovaniahodnou idylou.

Existuje však nad slnko jasnejší dôkaz, že ľudské sexuálne správanie sa po stáročia a tisícročia vôbec nezmenilo. Človek dnešných dní prejavuje svoju sexuálnu aktivitu s približne rovnakou intenzitou a vynaliezavosťou ako jeho praveký predok.

No práve jednotvárnosť a stereotyp sú najčastejšími príčinami, ktoré privádzajú ľudí do manželských poradní a sexuologických ordinácií. Predovšetkým stabilný sexuálny partner sa náhle začne zdať stále rovnaký, opakujúci sa do omrzenia. Dávno vyprchala tá úžasná a fascinujúca milenecká láska na prvý pohľad, zostala len každodenná rutina, šeď periodického obcovania – ten typický stav, ktorý doktor Plzák tak krásne pomenoval termínom manželská dekadencia.

Azda najväčšou chybou, ktorej sa dopúšťajú snúbenci vstupujúci do manželského stavu, je predstava, že všetko bude stále rovnako krásne, horúca a nehynúca láska nikdy nevyhasne a ešte pri zlatej svadbe budú cítiť ten opojný strieborný vietor prvotnej zamilovanosti. Skutočná realita je však úplne iná.

Všetky podnety, ktoré vzbudzujú naše kladné city, časom otupejú. Kaviár a šampanské na raňajky môže predstavovať lákavú potravu milionárov, bude nám chutiť týždeň, možno štrnásť dní, no už o niekoľko mesiacov sa nám pri pohľade na tento vrchol gurmánskeho pôžitku bude ráno mierne dvíhať žalúdok. Ak nás niekto prinúti osem hodín denne pozorovať Monu Lízu, hrozí nám, že nás táto dáma veľmi skoro, mierne povedané, znechutí a budeme zažívať rovnaké pocity ako pán Bartolomeo del Gioccondo z Florencie, ktorý sa vedľa tejto krásavice každý deň prebúdzal.

Pre človeka postihnutého akútnou zamilovanosťou má každý erotický podnet rozmery Mount Everestu. Po objekte svojich citov túži vo dne v noci,a ak by sme použili básnický jazyk, mohli by sme to vedecky nazvať erotickou fascináciou. Mesiace a roky však plynú a akútny stav pozvoľna prechádza do chronického štádia. Neustále rovnaké pohľady, dotyky, pohyby a reči začínajú meniť neustálu túžbu na celkom znesiteľnú prítomnosť, a keď už je tých stereotypných podnetov viac než dosť, môže sa tá znesiteľnosť pozvoľna meniť na neznesiteľnosť.

Čo s tým?

Ako liečiť partnerskú dekadenciu, ktorá býva javom takým pravidelným, ako keď po lete prichádza jeseň? Na tomto mieste by som si dovolil citovať klasika českej matrimonológie Miroslava Plzáka. Klinickou skúsenosťou sa dopracoval k opatreniu, že v prvej fáze manželskej dekadencie je výhodné naordinovať styk na určité dni v týždni. Nespoľahlivá túžba je tak nahradená spoľahlivou pravidelnosťou a nasledujú stovky ďakovných listov zachránených.

Na prvý pohľad vyzerá takéto opatrenie trochu nepatrične. Ako môžete bojovať proti stereotypu pravidelnosťou? Veď je to ako vyháňať čerta diablom! No verte-neverte, ono to funguje. Doktor Plzák, prirodzene, prispôsobuje frekvenciu stykov veku a dĺžke trvania zväzku. Klasický projekt „utorok a piatok“ je vhodný iba na prvých desať rokov manželstva, potom sa môže nahradiť jedným dňom v týždni a po dvadsiatich rokoch napríklad len jedným dňom do mesiaca.

Druhým liekom partnerského sexuálneho stereotypu a dekadencie je odporučenie, aby žena svojho muža duchaplne, priateľsky, no predsa len neúprosne občas odmietala. Bystrá žena vraj dokáže odhadnúť pravú mieru toho, aby manžela neznechutila a aby dotyčný predsa len nestrácal záujem. Takto možno predísť situáciám, keď manžel „musí“, vo chvíľach, keď „nechce“.

Do tejto sexuálnej kuchyne by som si dovolil pridať ešte jeden recept, ktorý spočíva v inovácii sexuálneho programu. Každý stereotyp sa totiž dá občas pozmeniť. Týka sa to aj takej dlhodobo zakorenenej činnosti, akou je ľudská sexualita. Aj keď sme už predtým spomenuli, že vo vynaliezavosti v telesnom spojení súčasný človek sotva prekoná človeka žijúceho v staroveku, ba dokonca sa v tomto ohľade príliš nelíšime ani od predkov z doby kamennej, napriek tomu je v individuálnom partnerskom vzťahu občas možná nejaká zmena.

Čítajte tiež:

• Kto miluje, dáva. Kto žiarli, vyžaduje
• Užite si romantiku i doma. Dá sa to!
• Musí svadba nutne predstavovať koniec dobrého sexu?

To však neznamená, že tu niekoho nabádam na krkolomné koitálne polohy, ktoré predstavujú akútny útok na pohybový aparát, vyžadujú si ohybnosť hadej ženy alebo hrozia prolapsom medzistavcovej platničky. Občas však nezaškodí pozrieť si dajaký skvost pornografickej kinematografie. Samozrejme, nemusíte hneď všetko kopírovať, no ako inšpirácia to poslúži. Najužitočnejšie je, ak si partneri video pozrú spoločne.

Ďalším prvkom, ktorý môže do vašej sexuality priniesť značné oživenie, je používanie niektorých erotických pomôcok. V našich krajinách panuje k týmto predmetom akási zakorenená nechuť, a tak sa predávajú takmer potajomky. V čitateľskej ankete jedného časopisu sa čitatelia jednohlasne vyjadrovali v tom zmysle, že sexuálne pomôcky sú pre „úchylákov“, nanajvýš boli ochotní pripustiť ich masturbačný účinok.

Tieto predmety však pritom môžu často slúžiť ako vítané spestrenie partnerskej sexuálnej aktivity. Predovšetkým vhodne tvarované vibrátory bývajú zaujímavou hračkou pre páry v rôznom veku. Pod vplyvom prístrojovej techniky sa partnerská dekadencia roztápa ako sneh na jarnom slnku.

Existuje ešte jeden škodlivý termín, ktorý pôsobí ako kvasnice v ceste manželskej dekadencie a následne vykysne do poriadneho konfliktu. Týmto termínom je takzvané „plnenie manželských povinností“. Každý si pod týmto pojmom totiž predstavuje niečo iné. Ak sa žena od muža dožaduje takéhoto „plnenia“, väčšinou máva na mysli buď sexuálnu výkonnosť, alebo domáce práce. Oboje je, pochopiteľne, zle. Ani súlož, ani vysávanie kobercov sa totiž nesmie chápať ako povinnosť. Manželstvo sa potom mení na galeje a tragický koniec na seba nenechá dlho čakať.

Hlavným predpokladom sexuálneho zdravia je teda úprimná partnerská každodenná snaha o vzájomnú toleranciu a vychádzanie si v ústrety. Ľahko sa to povie, ťažšie sa to urobí. Výsledok však stojí za to.