Škodia nám geneticky modifikované potraviny?

Diskusia o genetických modifikáciách vyvoláva medzi ľuďmi až hysterickú reakciu. Lenže na GMO sa treba pozerať ako na akýkoľvek iný ľudský objav. Každá nová vec má svoje za a proti a žiadna nie je čiernobiela. Strelný prach, televízia, internet, ale aj antibiotiká, hormonálna antikoncepcia a mimotelové oplodnenie.

Antibiotiká zachránili od istej smrti nespočetné množstvo detí, lenže ich nadmerné užívanie viedlo k zvýšeniu odolnosti baktérií. Hovorí sa už aj o tom, že zvyšky hormonálnej antikoncepcie zamorujú svetové vody a zatiaľ nedokážeme odhadnúť, aký dosah bude mať obchádzanie neplodnosti pestovaním embryí v laboratóriu.

Zásah do dedičnosti: žiadna novinka

Už odnepamäti sa ľudstvo snaží zlepšiť svoju vypestovanú úrodu. Najskôr prišlo na rad celkom neškodné šľachtenie. Neskôr medzidruhové kríženie, keď je výsledkom napríklad kríženec pšenice a raže alebo bežne dostupné „hruškojablko“ nashi.
Pri týchto technikách sa často používajú drastické zásahy, napríklad rastlinný toxín kolchicín na zmnoženie chromozómov alebo ionizujúce žiarenie na vyvolanie mutácií. Výsledkom je zmena dedičnej výbavy, ale dôsledky prekvapivo nikoho neznepokojujú, aj keď sú ťažko predvídateľné.

Málokto vie, že už roky konzumujeme kukuricu s upraveným počtom chromozómov. To však ešte nie je skutočná genetická modifikácia, o akej hovoríme dnes. Tá prišla na rad ešte neskôr.

Pri genetickej modifikácii sa do dedičnej informácie cielene vloží malá časť DNA iného organizmu, takže napríklad rajčina môže doslova obsahovať rybí gén. Treba však dodať, že rajčina i ryba majú veľký podiel DNA totožnej a DNA všeobecne funguje pri všetkých organizmoch od vírusov po človeka úplne zhodne.

Predstava o rôznorodosti experimentov je rovnako nadnesená a prehnaná, ako keď sa vo filme hlavná hrdinka z ničoho nič skrúti od bolesti a v priebehu pár minút porodí. To, že to tak v skutočnosti nie je, vie každá žena.

Prečítajte si aj:

• Homeopatia alebo antibiotiká?
• Jedlo ako liek
• Výchova detí k správnej výžive

Nie je všetko zlato, čo sa blyští?

Vďaka genetickej modifikácii je rastlina napríklad odolná proti škodcom. Pestovaním takej plodiny sa uľahčí životnému prostrediu, pretože pole ani úrodu netreba zamorovať postrekmi. Niektoré geneticky modifikované rastliny sú schopné rásť aj v nehostinných oblastiach, čo môže v konečnom dôsledku zachrániť mnohých ľudí pred hladom. Iné majú lepšiu nutričnú hodnotu a iné zas dokážu vyprodukovať liečebné alebo očkovacie látky, čo v podstate znamená napríklad lacnejšiu a dostupnejšiu liečbu.

Ďalšie si dokážu poradiť s pôdou zamorenou toxickým odpadom, ktorá by sa inak ťažko dekontaminovala. Na prvý pohľad teda samé pozitíva.

Všetko môže mať, samozrejme, aj svoje proti. Najčastejšie sa ozývajú obavy o možný vplyv na zdravie pri konzumácii GMO. Vlani bola publikovaná štúdia, ktorá sa zmieňuje o častejšom výskyte nádorov u krýs kŕmených geneticky modifikovanou kukuricou. Odborníci však štúdiu kritizujú ako nedokonalú, poukazujú na vážne nedostatky a výsledky nepovažujú za relevantné. Pravdou však zostáva, že aj keby sa taká súvislosť časom ukázala, nebudú v tom GMO samy.

Do potravín sa bežne pridávajú rôzne konzervanty, farbivá, sladidlá, ktorých vplyv na náš organizmus je často pochybný.

Obavy sú aj väčší výskyt alergií a zatiaľ v teoretickej rovine existujú obavy o prenos vloženej genetickej informácie medzi organizmy, napríklad do črevných baktérií. Vzhľadom na zložitosť celého procesu sa však riziko zdá nepravdepodobné. Takže prehnaná obava z konzumácie geneticky modifikovaných potravín je, zdá sa, zbytočná. Zatiaľ sa nevyskytla žiadna jasná súvislosť, ktorá by dokázala negatívny vplyv na naše zdravie.

Modifikovaných potravín sa nedotknem

Ak ste zarytý odporca geneticky modifikovaných potravín, máte v bežnom výbere trochu problém. So značením to totiž nie je také jednoduché.

V Európe sa oproti Amerike vo všeobecnosti pestuje málo geneticky modifikovaných rastlín, náš spotrebiteľ sa tak nemusí obávať, že si kúpi napríklad geneticky upravenú zeleninu. Výnimočne sa u nás môžu objaviť repkový olej, pukance alebo výrobky z kukuričnej a zo sójovej múky z modifikovaných rastlín pochádzajúcich z dovozu.

Na druhej strane výrobcovia nemajú povinnosť označiť potraviny, kde je podiel geneticky modifikovaných plodín menší ako 0,9 %. Povinnosť neplatí ani pre vitamíny, sladidlá, stabilizátory, dochucovadlá, ktoré sa však väčšinou vyrábajú GM technológiou a sú bežne používané. Rovnako nemusia byť označené živočíšne produkty ako mlieko, mäso či vajcia pochádzajúce zo zvierat kŕmených GM krmivom. A práve dovezené GM krmivá nie sú u nás vôbec výnimočné.

Inými slovami, GMO sa na bežnom trhu nevyhnete, aj keď napríklad len v stopovom množstve. Ak s nimi skutočne nechcete mať nič spoločné, musíte sa spoľahnúť len na svoju vlastnú rastlinnú a živočíšnu produkciu.

Používanie GMO pravdepodobne nejaké dosahy mať bude, či už dobré, alebo zlé. Dnes však tak či tak nie sme schopní všetky domyslieť. Rovnaké to bolo a je so všetkými ľudskými objavmi a vynálezmi. V každom prípade nie je namieste sa GMO potravín hystericky obávať. Niektoré novinky prijímame s veľkým nadšením a s absolútnou dôverou, iné naopak. Čas už mnohokrát ukázal, akí sme boli niekedy naivní a inokedy zas zbytočne dôverčiví.