Sploštená hlavička sa sama nenapraví

Deformity lebky u dojčiat však nemusia u ich rodičov vyvolávať hrôzu. Zároveň by však nemali premeškať čas, keď je možné tento problém napraviť.

Niektoré deformácie zmiznú samy

„Až 75 % detí sa rodí s malou asymetriou tváre alebo lebky, ktorá spontánne zmizne za niekoľko dní,“ hovorí francúzsky plastický chirurg Guillaume Captier. Detská lebka je poddajná, aby dieťa mohlo bez problémov prejsť pôrodnými cestami, lebkové kosti ešte nie sú zrastené. A to je práve kameň úrazu, pretože lebka sa môže po narodení dieťaťa pod pretrvávajúcim tlakom deformovať, čo môže viesť až k plagiocefálii.

Čo to znamená? Hlavička je na zadnej strane asymetricky sploštená, čo sa môže prejaviť, ale nemusí, vyklenutím čela na strane sploštenia, prípadne posunom ucha vpred a asymetriou na tvári. Tieto deformácie, viac či menej výrazné, sa objavujú v prvých týždňoch po narodení dieťaťa.

Vinník sa odhalí ľahko

Od 90. rokov minulého storočia sa odporúča dávať dojča spať na chrbát ako prevencia proti syndrómu náhleho úmrtia. Práve to odštartovalo nárast plagiocefálie. Ak by však len toto bolo jej príčinou, museli by ňou trpieť asi všetky deti. Existujú i ďalšie rizikové faktory. Patrí k nim poloha dieťaťa v maternici, prípadne nedostatok miesta na plod v prípade viacpočetných tehotenstiev či pôrod kliešťami.

Plagiocefália je pravdepodobnejšia u predčasne narodených detí a trpia ňou bábätká s vrodeným postihnutím krčného svalstva.

„Ideálne u týchto rizikových skupín je zasiahnuť ešte skôr, ako sa lebka začne deformovať,“ odporúča doktor Captier. „V každom prípade platí, že čím skôr nastúpi opatrenie proti plagiocefálii – najlepšie pred polrokom veku dieťaťa, ideálne pred druhým až tretím mesiacom – tým lepšie sú výsledky.“ Vo Francúzsku odporúčajú pri rizikových skupinách návštevu špecialistu s dvoj- až trojtýždňovým bábätkom, ale ani tam to nie je bežné a na prevenciu sa veľmi nedbá.

Často stačia drobné úpravy

Variabilita polôh je dôležitá ako prevencia už od narodenia, ale aj ako nápravný prostriedok. Účinné je to práve v prvých mesiacoch, keď bábätko nie je samo schopné polohy meniť. Hlavne v čase bdenia ho treba lákať hračkou, aby otočilo hlavičku na „zanedbávanú“ stranu. Alebo ho položíme na bruško, najskôr len na pár sekúnd, postupne pridávame až na desať minút alebo štvrť hodiny. Takto to skúšame trikrát denne, ale dieťa nenechávame bez dozoru.

Pohodlnejšie preň je, keď mu podložíme hrudník zrolovaným uterákom. V tejto pozícii zároveň posilňuje svalstvo krku ramien a chrbta. Bábätko má tiež tendenciu otáčať sa za svetlom. Takže keď leží v postieľke, zdroje svetla meníme rovnako ako umiestnenie „elektronického strážcu detí“. Aj pri kŕmení z fľaše striedame obe strany.

Ak už nejakú deformitu zistíme, hlavičku podopierame na sploštenej strane. A v pevnej a tuhej autosedačke nenechávame bábätko dlhšie, ako je nevyhnutné. Zároveň už od jeho narodenia sledujeme, či má tendenciu spať s hlavičkou otočenou stále na jednu stranu, prípadne či pri dojčení nepreferuje jednu stranu pred druhou. Príčinou môže byť vrodená deformita krku, ktorá sa dá s pomocou fyzioterapeuta jednoducho odstrániť, ak sa na ňu príde včas.

Čítajte tiež:

• Bábätko pri pôrode: Čo cíti a čo robí?
• Najčastejšie choroby detského veku
• Prečo sa chodí s bábätkom na kontrolu bedier?

Často podceňovaný problém

Rodičia sa často sťažujú, že nemajú dostatok informácií o rizikách plagiocelfálie, lekári ju často podceňujú a oni sami nie sú včas upozornení na dôležitosť prevencie. Nie je to však len neochotou lekárov. Doteraz totiž nejestvuje medzi odborníkmi zhoda na tom, aké dôsledky môže mať plagiocefália na vývoj dieťaťa, nie je jednoduché zistiť, či môže byť príčinou jeho psychomotorických či zrakových ťažkostí, alebo nie.

Možno predpokladať, že ak šesťmesačné dieťa natáča hlavu stále na jednu stranu, môže mať neskôr ťažkosti s lateritou, teda s prednostným užívaním jedného z párových orgánov pohybového alebo zmyslového ústrojenstva. Najviac sa o laterite hovorí v súvislosti s ľaváctvom a praváctvom, ale týka sa viacerých orgánov.

Ak sa dieťa pozerá z jednej strany, môže mať neskôr problémy s priestorovým vnímaním. Môže sa to prejaviť napríklad v neschopnosti jazdiť na bicykli alebo v problémoch so zámenou hlások (inverzia písmen). Zatiaľ čo ľahšia forma plagiocefálie nie je hrozbou a s vývojom dieťaťa sa s pomocou rodičov sa všetko napraví, ťažší prípad môže vyžadovať i chirurgický zákrok.

Ťažkosti nedobrovoľného hokejistu

Potom je tu ešte tretia možnosť: kraniálna remodelačná ortéza alebo akási prilbička na mieru, ktorá nenásilným spôsobom koriguje chybu. Problém je, že ju dieťa musí nosiť 23 hodín denne, ideálne od štvrtého mesiaca veku, keď lebka rastie a vyvíja sa najrýchlejšie. Na hlave ju musí nosiť niekoľko mesiacov, čím je staršie, tým dlhšie.

Tieto ortézy sú bežnou praxou v Spojených štátoch a napríklad aj v Španielsku, kam často kvôli tomu jazdia rodičia s deťmi zo susedného Francúzska. Bez príspevku zdravotnej poisťovne sa tam však cena tejto liečby môže vyšplhať až na 4 000 eur. Navyše stopercentný úspech nie je nikdy zaručený, zlepšenie však áno.

Odborná verejnosť však nie je v prístupe k tomuto postupu jednotná. Zatiaľ čo niektorí lekári ho vychvaľujú, British Medial Journal, seriózne odborné periodikum, ho spochybňuje, pričom sa odvoláva i na cenu v súvislosti s efektom liečby. Malému pacientovi môže táto prilbička spôsobiť kožné problémy, mnohé deti sa jej noseniu úporne bránia.