Spontánny potrat ako koniec nádeje na tehotenstvo

Keď mala moja prvá dcéra niečo cez jeden rok, znova som otehotnela. Bábätko sme plánovali a s láskou očakávali, ale aj tak som už vo chvíli, keď som videla pozitívny tehotenský test, intuitívne cítila, že niečo nie je v poriadku. Ultrazvuk v deviatom týždni tehotenstva moje obavy potvrdil. Zárodok sa prestal vyvíjať. Iskrička života zhasla.

Zdroj: archiv redakce

To, čo sa dialo potom, som vnímala ako v sne. Príchod do nemocnice, ďalšie vyšetrenia, príprava na zákrok a nato kyretáž. Bezsenná noc na nemocničnom lôžku. Návrat domov. Nečakane veľký smútok. Hoci sa ku mne v tom období všetci snažili správať ohľaduplne, zdalo sa mi, že nechápu moje pocity. Slová ako „veď čoskoro zasa otehotnieš, skúsite to znova“ sa do mňa zarývali rovnako, ako sa ostrie kyrety zarezalo do mojej maternice. Nechcela som byť znovu tehotná. Chcela som byť ešte stále tehotná.

V snahe vyznať sa vo svojich pocitoch a možno aj preto, aby som našla cestu von z depresie, začala som hľadať informácie na internete. Našla som ich a ešte niečo oveľa viac. Našla som skupinku žien, ktoré prešli podobnou skúsenosťou ako ja. Až potom som zistila, že v tom, čo prežívam, nie som sama. A že to, čo sa mi stalo, nie je zasa také ojedinelé, ako sa mi spočiatku zdalo.

Samovoľný a zamĺknutý potrat

„Samovoľný potrat sa definuje ako strata tehotenstva do 20. týždňa alebo plodu s hmotnosťou nižšou ako 500 gramov. Samovoľným potratom končí 10-15 % všetkých preukázaných tehotenstiev. Väčšinou je to do 12. týždňa tehotenstva,“ vysvetľuje gynekologička MUDr. Radka Gregorová.

Príznaky sú rôzne. V prípade spontánneho potratu sú to zvyčajne bolesti v podbrušku, špinenie alebo krvácanie (aj keď nie vždy je špinenie na začiatku tehotenstva príznakom začínajúceho potratu).

V prípade zamĺknutého potratu (missed abortion) však môže všetko navonok prebiehať normálne, pretože zárodok síce odumrie, ale zostáva naďalej v maternicovej dutine a žena nemusí subjektívne cítiť žiadne problémy.

Príčiny

Príčiny potratov môžu byť na strane matky aj na strane plodu.

„Zo strany matky sú to infekcie rodidiel alebo anatomické maternicové odchýlky. Tie môžu byť vrodené alebo získané. Patria sem vnútromaternicové zrasty, priehradka v maternici, jednorohá alebo dvojrohá maternica, myómy. Zo strany plodu môžu viesť k potratu genetické odchýlky, zlé uhniezdenie vajíčka, lieky, toxické látky. Ďalšou možnou príčinou opakovaných potratov sú odchýlky genetickej výbavy jedného z rodičov alebo nedostatočná funkcia krčka maternice,“ objasňuje MUDr. Gregorová.

Opakované potraty môžu byť dôsledkom rôznych imunitných reakcií. Napríklad materský organizmus tvorí protilátky proti plodu. Pri chorobe nazývanej systémový lupus erythematodes (SLE) sa v nadmernom množstve tvoria protilátky, ktoré môžu spôsobiť krvné zrazeniny v cievach placenty. To môže byť dôvodom nielen opakovaných potratov, ale aj predčasného pôrodu a neprospievania plodu v maternici. Riešením je podávanie kyseliny acetylsalicylovej a heparínu.

U žien, ktoré potrácajú z nevysvetliteľných príčin, je vhodné urobiť vyšetrenie zrážanlivosti krvi na odhalenie poruchy menom trombofília. Je to v prípade, keď žena potratila po 10. týždni tehotenstva alebo bola už preukázaná srdcová akcia plodu. Vyšetrenie je ďalej vhodné pre ženy, ktoré prekonali v minulom tehotenstve preeklampsiu, abrupciu placenty alebo ich plod v maternici zle rástol.

Revízia maternicovej dutiny alebo vyčkávací prístup?

Revízia maternicovej dutiny (kyretáž) je zákrok, pri ktorom sa odstráni obsah maternice, teda neprosperujúce embryo a maternicová výstelka. Vykonáva sa v celkovej anestézii a trvá približne 15-20 minút. Po niekoľkých hodinách zvyčajne žena odchádza domov, kde by mala stráviť ešte niekoľko dní v pokojovom režime.

Alternatívou k operačnému riešeniu je vyčkávací postup, keď žena počká na spontánny potrat. Ak dôjde k samovoľnému odlúčeniu odumretého zárodku a maternica je na kontrolnom ultrazvuku čistá, nie je už následná kyretáž potrebná.

Obidva prístupy majú svoje pre a proti. Revízia maternice je rýchlejšia, krvácanie je slabšie a z fyzického hľadiska je prakticky bezbolestná. Ako každá operácia však prináša riziká spojené s celkovou narkózou, reakciou na lieky alebo možnosťou trombózy a embólie. Ojedinele môže tiež dôjsť k poraneniu alebo priamo prepichnutiu maternicovej steny.

Čakanie na spontánny potrat je šetrnejšia metóda. Znižuje sa pri nej riziko infekcie maternice a, samozrejme, aj všetky riziká, ktoré prináša operačný zákrok.

Zvyčajne je však spontánne odlúčenie neprosperujúceho embrya spojené so silnejším krvácaním a aj s väčšou bolesťou. Asi v 10 % prípadov je pre komplikácie (silné krvácanie, príznaky infekcie a pod.) nutné predsa len prikročiť ku kyretáži.

Ako sa s tým zmieriť

Rozhodnutie, ktorý prístup zvoliť, je na žene, aj keď lekári väčšinou jednoznačne uprednostňujú operačný zákrok. Výhody spontánneho potratu však okrem iného spočívajú aj v možnosti psychicky a emočne spracovať to, čo sa deje, zmieriť sa so stratou tehotenstva a rozlúčiť sa.

„Zažila som, bohužiaľ, hneď dva zamĺknuté potraty, takže môžem porovnávať,“ hovorí moja kamarátka Lenka, s ktorou sme na navzájom utešovali, keď nám bolo najhoršie. „Po prvom som podstúpila kyretáž. Vlastne som ani nevedela, čo sa deje, v jednom momente som bola na kontrole u gynekologičky a tešila som sa na fotku z ultrazvuku a za chvíľu som už bola v nemocnici a podpisovala som súhlas so zákrokom.

Nebolelo to, aspoň nie fyzicky, ale cítila som sa hrozne prázdna.Tri mesiace nato som sa motala po dome, neschopná čohokoľvek. Až potom som sa dozvedela o tom, že existuje postabortívna depresia. V nemocnici mi o nej nikto nepovedal. Všetci sa starali o moje telo, ale o dušu sa nik nezaujímal.“

„Keď sa mi to stalo druhý raz,“ spomína Lenka, “chcela som dať šancu prírode pred tým, ako sa zverím do rúk lekárov. Asi tri dni som ľahko špinila a potom som začala krvácať. Bolelo to asi ako silnejšia menštruácia. Nahrievala som sa v sprche, kde som sa aj poriadne vyplakala. A keď potom všetko odišlo, cítila som, že odišiel aj smútok. Že som pripravená ísť ďalej. Hneď v prvom cykle po tomto potrate som otehotnela a deväť mesiacov nato sa nám narodil náš úžasný syn Janko.“

Nádej

Či už sa nám to páči, alebo nie, potrat a strata tehotenstva patria k plodnému životu ženy. Naše babičky a prababičky boli veľmi múdre, keď o nastávajúcich mamičkách hovorili ako o ženách v nádeji. Tehotenstvo je vždy iba nádejou. Nie vždy je táto nádej naplnená. Niektoré ľudské bytosti majú na svete vymeraný len veľmi krátky čas. Ak však žena dobre citovo spracuje stratu nádeje na tehotenstvo, môže ju to veľmi posilniť a potom sa znovu otvorí novej nádeji a novému otehotneniu.

Odborná spolupráca na článku: MUDr. Radka Gregorová