Tehuľka LIVE! Anka v 22. týždni: Strach som si zakázala
Bruško mi rastie a ja si začínam stále viac a viac uvedomovať, že onedlho malý už nebude v brušku, ale že bude chcieť ísť von. Takéto myšlienky ma prepadajú najmä večer. Pýtam sa samej seba, zvládnem to všetko? Pripraviť malému vecičky, všetko nakúpiť, postarať sa o Hanku a zabudla som na niečo? Cha, jasné na pôrod. Naň sa snažím zabudnúť, aj keď ma máta.
Zdroj: archiv redakceTýždeň ubehol veľmi rýchlo a mám pocit, že som zas nič nestihla. Chcela som už dávať dokopy vecičky pre nášho Matúška. Stále však niečo treba riešiť – v práci či doma.
No nič, musím si spraviť zoznam. To je základ – všetko napísať, čo potrebujem vybaviť a čo nakúpiť a postupne si budem z neho odškrtávať. Možno mi aj drahý pomôže a Hanka sa tiež tvári tak, že chce priložiť ruku k dielu.
Prvá úloha – prebrať veci
Snažila som sa spomenúť, čo všetko som potrebovala, keď som rodila Hanku. Tuším som aj zabudla, čo také malé bábo potrebuje. Ako prvé musím prebrať všetky vecičky po Hanke a vylúčiť, čo sa nebude hodiť a čo sa mi naopak môže zísť. Druhou úlohou bude vytvoriť spomínaný zoznam. Plán mám pekný však? Ešte ho tak dodržať a zrealizovať skôr, než malý príde.
Žiadne strachy, vravím si
Keď si večer ľahnem do postele, tak mi v hlave víria myšlienky. Väčšina sa točí okolo pôrodu. Ako to začne? Ako to bude prebiehať? Bude to ľahšie ako s Hankou? Z prvého pôrodu už mám síce predstavu, čo ma bude čakať, lenže každý pôrod je iný.
Keď som čakala Hanku, bolo to zvláštne. Pôrod som z vlastnej skúsenosti nepoznala, no napriek tomu som sa ho nebála. Ako som ju cítila v brušku, upokojovalo ma to a keď ma sem-tam chytila panika, vravela som si: „Keď to zvládli iné ženy, musím aj ja.“
Nejako som si zakázala myšlienky, že to nezvládnem, alebo že sa vyskytne nejaký problém. Brala som to prirodzene a do takého stavu sa musím dostať aj teraz.
Stačil mi jeden pohľad
Pri Hanke som sa snažila čítať o pôrodoch, aby som vedela, čo robiť. Ale keď prišlo to osudné ráno a mne odtiekla plodová voda, zrazu akoby som na všetko zabudla.
Takisto sa mi však podarilo zabudnúť aj na bolesť pri pôrode. Stačilo na to málo. Stačil jeden pohľad na našu Hanku a cítila som odrazu pokoj a šťastie.
Teraz mám však trošku strach, počula som o viacerých pôrodoch a aj moje kamarátky mi vraveli ich skúsenosti, a pozitívne veru neboli. Utešuje ma trošku to, že budem mať zaplatenú epidurálku, no a najmä to, že budem mať pri sebe moju veľkú oporu – môjho manžela. Spolu to určite zvládneme. Musíme!
Dnes (vo štvrtok 11. marca) je moje tehotenstvo v dĺžke 22 + 5. Blíži sa ten deň D veru. Musím ešte vyriešiť aj to, že keď to na mňa rýchlo príde, kam dám Hanku. Najhoršie je na tom, že na presný termín si jej stráženie naplánovať nemôžem, veď neviem, kedy to presne príde. Nič to, úlohu opatrovania Hanky si píšem na zoznam.
Vaša „Tehuľka“ Anka
A čo všetko už má drobček v jej v brušku? Pozrite sa na to! 
Dvadsiaty druhý týždeň tehotenstva: komentár k obrázku.
