Tehuľka LIVE! Táňa (32): Bolí to, veľmi to bolí….

Papáme, priberáme

Náš drobček konečne začal tráviť viac mliečka a dnes už dostáva 8x denne 23ml maminkinho mliečka. Vážime 1120 gramov a odkedy mu nezavadzia v pusinke dýchacia trubica, dáva najavo svoju nespokojnosť plačom, teda skôr je to ako pišťanie malej myšičky, ale pre nás najkrajší zvuk. Cez týždeň mal opäť zavedenú kanylu do nošteka, kade mu prúdil vzduch, dnes má opäť iba „okuliariky“ v nošteku a do pusinky dostal prvý mini cumlík, musí si predsa precvičovať sanie.

Konečne som ho držala v náručí

V deň ako som dopísala minulý článok, nás pri návšteve čakalo jedno nečakané, ale o to krajšie prekvapenie. Tobinko sa v inkubátore rozčuľoval a nie a nie ho upokojiť, sestrička zrazu zahlásila: „Veď počkaj ja ťa upokojím!“

Zmizla z izby, vrátila sa aj s dekou a zahlásila mamina vyzliecť . Po dlhých 16 dňoch som mala po prvýkrát svojho synčeka v náručí a drobček opäť cítil tlkot môjho srdca. Je to neopísateľný zážitok, v objatí sa malinký okamžite upokojil a tíško klipkal očkami na tatinka.

Krásne si udýchal desať minút z inkubátora bez pomoci. Keď ho sestrička brala, začal opäť plačkať a mne sa v tom momente chcelo kričať NIE. Nesmieme byť však príliš náročný, všetko má svoj čas a ja som vďačná aj za tú chvíľočku. Odvtedy sa mi zatiaľ táto možnosť nezopakovala, aj keď od tej chvíle tajne dúfam pri každej návšteve, že snáď dnes…

Čítajte aj:

Cumlík alebo palček?
Ako pomôže laktačná poradkyňa?

Skalpel a anestézia. Nieee

No dnes sa mi akosi ťažko píše a ťažko skladajú vety, situácia sa opäť skomplikovala aj s Tobiaskom, aj u nás doma. Doktorka mi povedala, že sa pravdepodobne nevyhneme chirurgickému zákroku. Dnes nášmu drobčekovi robili prvýkrát punkciu hlávky, museli odstrániť nadbytočnú tekutinu.

Tobiasko prekonal rozsiahle krvácanie do mozgu III. stupňa, ktoré sa nevstrebáva, tak ako by sa malo a hlávka nám začala rapídne rásť, čo znamená, že sa zrejme niečo krvnou zrazeninou upchalo a tekutina nemá kade odtekať. Získali sme diagnózu posthemoragický hydrocephalus.

Viem, že je to jediná možnosť, ktorá mu môže momentálne pomôcť a ak by sa nevykonala, mozog by bol utláčaný, ale predstaviť si to drobné telíčko v anestéze a pod skalpelmi, fuh to je až nepredstaviteľné.

Mám obrovský strach

Čím všetkým si títo naši drobčekovia musia prejsť. Začiatkom týždňa sa jeho stav bude konzultovať s detským chirurgom a neurochirurgom a podľa rozhodnutia bude Tobiasko prevezený na dva dni do detskej fakultnej nemocnice na Kramáre, kde tento zákrok urobia.

Teraz je podstatné, aby nedostal žiadnu infekciu a ešte trošku zosilnel, každučký gram navyše je pre nás plus. Modlím sa za nášho chlapčeka denne, modlím sa, aby toto všetko, čo prekonáva sám v nemocnici v inkubátore, zvládol a všetko ostatné, čo nás čaká.

Viem, že to bude ťažká cesta, ale tú už zvládneme spolu – hlavne spolu. Mám obrovský strach, ale ten strach nie je z budúcnosti, ten strach je z prítomnosti. Je to možno práve preto, že pri mojom drobčekovi nemôže byť neustále, že ho nemôžem držať za rúčku, utíšiť keď má bolesti, povzbudiť, keď to potrebuje, hoci neprejde ani sekunda, kedy by som na neho nemyslela.

Aj dnes, keď som videla zalepenú hlávku a keď mi doktorka povedala, čo sa s ním dialo, keď som si pomyslela, ako to muselo bolieť a ja som pri ňom nebola… Bolí to, veľmi to bolí….

Ako sa nestresovať?

Ja momentálne bojujem s veľkou laktačnou krízou. Keď konečne Tobiasko prijíma viac mliečka, mne jeho tvorba ako naschvál začala rapídne klesať. Predtým som odsala denne aj 500ml dnes horko-ťažko 200ml.

Budík som si prestavila, teraz kričí každé dve hodiny, posilnila som pitný režim, nalievam sa zápražkovými polievkami, čajmi, ale to, čo som odsala z jedného prsníka predtým, teraz odsajem z oboch, a to po totálnom a doslovnom žmýkaní. Chytajú ma už z toho všetkého riadne depresie, ale snažím sa ich zaháňať. Najviac sa mi rátajú rady nestresuj sa, potrebovala by som však urgentne rýchlokurz ako na to.

Tobiho prvé úsmevy – klikni sem alebo na obrázok a pozri si video

Rozdelenie a opäť tie peniaze

S Patrikom sme sa museli opäť rozdeliť. Ja som musela vziať Chrisíka do Bratislavy a tu budem teraz riešiť, kto mi bude aspoň chvíľku pred oddelením strážiť Chrisa, aby som mohla pár minúť denne stráviť s Tobiaskom. Neviem si ani len predstaviť, že by som nebola pri ňom aspoň chvíľku každý deň a už vôbec nie celý týždeň, to sa jednoducho nedá, zbláznila by som sa doma, takže toto bolo jediné riešenie.

Finančne by sme žiaľ neutiahli cestovanie a Patrik musí ísť okrem svojej práce aj na brigádu. Žiaľ, teraz je to taký bludný kruh, keďže mne neprišla posledná PN-ka (z práce mi ju neskoro poslali do sociálky), Patrik bol počas mojej hospitalizácie dva týždne s Chrisom na OČR a predtým dva týždne mali celozávodnú dovolenku, takže z výplaty sa zaplatil akurát tak nájom… Začínam v Bratislave preto opäť s opatrovaním, aspoň kým Tobi pôjde domov.

Máme s Chrisom jedného staršieho pána po mozgovej príhode, ktorého sme chodili opatrovať dva roky, teraz sme vynechali dva mesiace, ale pani manželka nášho „deduška“ sa veľmi potešila, keď sme sa opäť ozvali. Vraj im veľmi chýbame a popravde aj oni nám.

Tobi, čakáme na teba..

Prečítajte si tiež:

Banky materského mlieka – laktáriá
Predčasne narodené deti

Snívam o tom, ako náš poklad prinesiem domov

Pýtam sa, kedy sa z toho zlého sna prebudím? Ale každé zlé obdobie musí raz skončiť a zásadne ho musí raz vystriedať obdobie dobré. Rovnako to je aj naopak, inak by sme sa v tých našich dokonalých životoch nudili. Verím a žijem s tým, že naše svetlé a radostné obdobie opäť začne dňom, keď si Tobiaska prinesieme domov.

Keď mi je najťažšie, predstavujem si tento deň – my všetci, naša rodinka, všetci už klasicky natlačení na jednej posteli, no sme šťastní a vysmiati a s jedným batôžkom šťastia pri nás navyše…

Na záver som sa chcela ospravedlniť tým, ktorým som neodpovedala na odkazy a povzbudivé slová, nie pretože by som nechcela, ale odišiel nám aj počítač, takže som nemala ako. Už sa smejeme, niekedy si pripadáme ako v dobe kamennej, najskôr odišla pračka, potom satelit tým pádom aj televízia a teraz aj notebook. Na to všetko je však čas, momentálne naša priorita sladko spinká vo svojom prechodnom domčeku…

Táňa