Tehuľka LIVE! Táňa (35): Tobi je už „len“ rizikový

Buch!

Všetkému „sťahovaniu“ predchádzala očná kontrola na Kramároch, ktorá dopadla dobre. Tak Tobiho čakal výlet na Antolskú a potom rovno na spomínané oddelenie. Ďalšou dobrou správou je váha. Tobino má už 1550 gramov a chvalabohu zatiaľ žiadne iné problémy. Hlávka drží, ako má, očká sú v poriadku.

Prestali aj poklesy dýchania. Zastaviť by tak mali kyslík, ktorý mu ešte prúdil do inkubátora, a potom už snáď aj začneme učiť papať . Buch. To bol asi kameň, čo mi padol zo srdce. Tak sa teším..

Šup pod sukňu

Na 6. poschodí nás čakalo milé privítanie, sestričky si nás, respektíve mňa, pamätali ako maminu Chrisíka. Tobíka dokonca so svojím bydielkom zaparkovali presne na tú istú izbu a aj na to isté miesto, kde si nažíval pred 2,5rokmi Christopher.

V sobotu sme preto vzala so sebou Chrisa, aby som sa pochválila veľkým chlapom. Sestričky boli milé, no Chrisa premohla maximálna hanblivosť a kebyže mám sukňu, tak mi vlezie pod ňu :o)

Čítajte aj:

Predčasne narodené deti
Desať dní kolísania v temnote

Tobi mimo priameho ohrozenia. Ďakujem!

Posledných pár dní mám taký dobrý pocit na duši, teším sa na každú návštevu, samozrejme, najviac na Tobiaska, ale aj celkovo na tú užasnú atmosféru na oddelení Je to zrejme tým, že sme pokročili zas o krôčik vpred. Tobiasko už nie je v priamom ohrození.

Domček sa zmenil s garsonky de luxe na o niečo skromnejšiu garsonku, ale v našom prípadne je to len a len dobré znamenie – už okolo nás nie je toľko blikajúcich prístrojov. V podstate už má Tobiasko iba sondičku v nošteku, ktorou sa zatiaľ kŕmi a tú bude mať, až kým nebude vládať vytiahnuť si mliečko z prsníka sám alebo cumlíkom. No a to bez toho, aby každú chvíľočku zaspinkal (pre týchto našich drobčekoch je satie ešte príliš namáhavé a únavné), takže ak nebude vládať svoju dávku vypiť sám, zvyšok sa mu doplní ešte sondičkou.

Potom už má len svetielko na nôžke :o), ktorým každému bábätku sleduje srdiečko a dýchanie. Hlávka sa nám ustálila a verím, že to tak aj ostane.

Tobi už medzi veľkáčmi:)

Konečne aj relax

Cez víkend som si aj ja konečne dopriala chvíľku pre seba a venovala sa tomu, pričom si viem aj oddýchnuť a relaxovať, a to je hand made. Konečne som si nachystala jesennú výzdobu, porobila som ružičky z lístia a keď prídu budúci víkend dievčatá, tak to snáď aj dokončíme.

Chrisík sa zabavil pri zvieratkách z gaštanov, no samozrejme, ako správneho chlapa ho viac bavila demontáž ako výroba. Jednoducho pri žiadnej činnosti nevydrží viac ako päť minút.

V tomto boli, a aj naďalej sú, dievčatá úplne odlišné. Baby mi vydržali už ako dvojročné presedieť aj celé dopoludnie za stolíkom a stále sme niečo tvorili. Z prechádzok sme sa vždy vracali s vreckami plnými kamienkov, lístia a všakovakých darov zeme a vyrábali rôzne darčeky pre potešenie.

Ešte aj teraz má hlavne Sany neskutočnú fantáziu a koľkokrát aj mňa prekvapí, jednoducho dokáže vytvoriť z hocičoho niečo.

Knižka: Pre Tobiaska z lásky

Lucka je zas taký malý spisovateľ, nedávno nás doslova dojala vlastnou knižkou s názvom pre Tobiaska z lásky. Je rozdelená do troch častí, v prvej je niekoľko rozprávok, podotýkam z vlastnej tvorby, o zvieratkách. Sú to príbehy o vzťahoch, priateľstve, škole… len prenesené do zvieracej ríše. Drobcovi som ich už prečítala niekoľkokrát.

V druhej časti knižky popísala Tobimu každého člena rodiny, no najviac ma rozosmiala posledná veta, v ktorej opisuje mňa: „Som zvedavá, ako sa zatváriš, keď ochutnáš jej anjelské bryndzáky“. To ma dostalo zlatíčko moje.

V rozprávaní nezabudla ani na našich domácich maznáčikov. V ďalšej časti popisuje rozdiely: mesto – dedina, les –lúka, rôzne tvary a farby. To má Tobi už na časy, keď bude starší. Z celej knižky cítiť, s akou láskou to písala a ako veľmi sa na jeho príchod domov teší.

Na záver bola krásna veta: „Teším sa, keď sa budeme spolu NAVŽDY hrať. Ľúbim ťa tvoja Lucka“  Je to nádherné, som šťastná za svoje deťúrence a aj za to, ako veľmi blízko majú k sebe, hoci nemajú všetky rovnakých oboch rodičov. Ale všetko je to aj o nás o prístupe a výchove…

Prečítajte si tiež:

Rodina verzus zamestnanie
Mamička stále plače

Moje poklady už čakajú na štvrtý zázrak:)

Pre Timejku

Nedá mi nevenovať ešte pár riadkov jednej veľmi veľkej bojovníčke a jej rodičom. Timejka je malá princeznička, ktorá prišla na svet rovnako ako Tobiasko – predčasne s váhou 850g. Keď však bol Tobiasko na tom horšie, Timejka krásne priberala a prospievala. Keď sa Tobiaskovi stav zlepšil, zhoršil sa náhle stav Timejky.

Pred pár týždňami mi písala Simonka (mamina) s veľkou radosťou, že poprala Timejke vecičky a teší sa na žehlenie. Keďže Timejka mala už vyše 1700g a dovtedy žiadny problém, začali sa pripravovať na jej príchod domov. Ja som jej vtedy odpísala, ako sa aj ja neviem dočkať toho okamihu, keď bude najhoršie za nami a pustím sa do prania Vtedy mi odpísala: „Neboj počkáš chvíľku a aj ty sa budeš takto tešiť. Držíme vám s Timejkou palčeky a želáme velaaaaaa zdravíčkaaa.“

Na druhý deň však prišla nečakaná správa, Timejke sa náhle prihoršilo a prevážajú ju do Bratislavy, večer jej už akútne operovali bruško. Odvtedy uplynuli tri týždne a Timejka podstúpila tri operácie a včera hrozila štvrtá, ktorú zatiaľ odložili. Bruško stále nie je v poriadku a doteraz bola Timejka napojená na prístrojoch, akurát dnes by ju mali začať odpájať. Neviem si ani len predstaviť, čo musia prežívať a nenachádzam slová útechy pre rodičov. Ja som prežila momenty bezradnosti, neistoty a obrovského strachu, hlavne keď sa nám zhoršovala hlávka.

Ako zdravotná sestra viem, čo by daná diagnóza pre Tobíka aj nás znamenala, preto som nesmierne vďačná za to, že sa to ustálilo, hoci ešte stále nemáme vyhraté. Simonka tieto pocity bezradnosti, strachu a neistoty prežíva už niekoľko týždňov 24hodín denne, každú sekundu. Pre nich ako rodičov je ešte horšie, že nie sú z Bratislavy a nemôžu tak prísť za maličkou kedykoľvek, nie vždy ich totiž za dcérkou, keďže leží na oddelení ARO, pustia.

Myslím na Timejku denne, vždy keď myslím aj na Tobiaska, večer zaspávam s modlitbičkou pre oboch a ráno blúdia prvé myšlienky práve k našim dvom drobčekom. Tak veľmi by som chcela Simonke pomôcť, podporiť ju a dodať jej veľa veľa sily a energie a hlavne dať jej odpoveď na rovnakú otázku: „Prečo, prečo práve naše dieťa?“Na túto otázku hľadá odpoveď mnoho, mnoho rodičov a v dnešnej dobe sa čoraz viac detičiek rodí predčasne s mnohými problémami.

Mne veľmi pomohla jedna krásna myšlienka a vždy, keď ma zachváti pocit bezmocnosti, a práve otázky typu prečo, poviem si – malo to tak byť, na tom už nič nezmením a my to jednoducho zvládneme a basta tá myšlienka znie.

„Detičky si vyberajú rodičov dlho pred narodením. Až tých správnych nájdu, im sa aj narodia. Majú svoju cestu životom vopred rozplánovanú a donútia nás urobiť všetko, aby ten plán splnili. Vaše bábo malo prísť na svet o niečo skôr, lebo jeho cesta životom mala zahrnúť aj túto ťažkú skúšku. Hocičo by ste urobili, aj tak by ste nepredišli jeho narodeniu. Lebo ono to muselo zvládnuť.“

Milí priatelia na záver venujte prosím jednu tichú modlitbičku za Timejkuz