Tehuľka LIVE! Táňa (44): Sme domaaaa!

Tobimu sa uľavilo

Minulý týždeň sme s Tobiaskom opustili našu nemocničnú izbietku a pevne verím, že na veeeľmi dlho. Tobiaskovi sa evidentne po druhej operácii uľavilo. Hlávka prestala rásť, tlak sa uvoľnil, ani očká už nie sú tak veľmi vystúpené. Dokonca prvé dni očká doslova nechcel ani zavrieť, iba stále gúľal tými svojimi krásnymi kukadlami a obzeral si okolitý svet.

Konečne už z neho nie je iba spiace klbko, ale svoju prítomnosť už začína dávať patrične najavo. I keď musím sa priznať, tentoraz si asi na seba pletiem poriadny bič, už teraz to viem, ale keď mi nedá nevziať si ho a nepomojkať, keď začne plakať. Veď kto viac si zaslúži objatia a bozky, ak nie práve Tobi…

Prečítajte si aj:

Spánok dieťaťa
K úspešnému dojčeniu môže prispieť aj detoxikácia
Stále sa odkopáva!

Chcem mu všetko vynahradiť

Toľko toho sme zameškali, toľký čas bol sám, zaspával bez objatia, zobúdzal sa bez božtekov… Je prirodzené, že teraz si vyžaduje pozornosť, akoby sa chcel uistiť, že je v bezpečnej blízkosti svojich najbližších a kedykoľvek ho má kto utíšiť, pobozkať, pohladiť alebo iba niečo pošepnúť do uška. Môže akokoľvek tvrdo spinkať, no hneď ako ostane v izbe sám, a to stačí aj pár sekúnd, je po spánku.

Najťažšie sú večery, kým definitívne zaľahnem na nočný spánok aj to zväčša ešte z rukou v postieľke, je dávno po polnoci a nestihnem ešte ani poriadne zaspať a opäť je nový deň, a to nehovoriac o tom, že na taký luxus ako v pokoji si porobiť, čo som nestihla cez deň, keď už drobci spia, môžem zabudnúť.

Neumyté riady počkajú, Tobi je tu

No verte, či nie, začínam sa aj ja pomaly učiť žiť s „miernym“ bordelom, keď večer nie sú umyté riady a kuchyňa nevonia sterilitou, keď v noci sem-tam stúpim na kocku či autíčko, keď ráno zbieram oblečenie po deťoch, keď nie je všetko na svojom mieste a zmierujem sa s tým, že najbližších pár rôčkov ani nebude.

Nič sa však nevyrovná tomu hrejivému pocitu, keď si vezmete plačúce dieťatko do náručia, tíško sa mu prihovoríte a v tom momente akoby šibnutím čarovného prútika sa utíši, nežne zažmurká očkami, akoby sa chcel uistiť, že ste to práve vy, koho potrebuje a tíško zaspinká zahryznutý do prsníka, aby sa ubezpečil, že mu tak skoro opäť nezmiznete z dohľadu…

A tu sa musím pochváliť naším spoločným úspechom. S hrdosťou vám chcem oznámiť, že sme to predsa len po všetkých tých úskaliach dokázali a Tobiasko je plne kojený. Nesmierne sa z toho teším a užívam si to plnými dúškami, lebo Tobi sa prsníka dožaduje naozaj veľmi často a najčastejšie je práve toto spôsob, ako ho upokojiť.

Pečenie ako má byť…

Pečenie v plnom prúde

Vianočné prípravy u nás doma sú v plnom prúde. Dnes sme stihli s dievčatami a samozrejme aj Chrisíkom upiecť medovníčky, škoricové hviezdičky, snehové pusinky (pochybujem, že práve tie vydržia do štedrého večera:o))

Máme tiež zamiesené cesto na vanilkové rožky, linecké kolieska a ešte bude treba spraviť grilážky, to by mi Lucka neodpustila, čerešňové bombičky pre Sany, no a samozrejme Patrikovú obľúbenú kokosovú roládu…

No a ako to tak čítam teraz pekne napísané, opäť sa dostávam do toho istého štádia ako každý rok, keď si poviem – „ tento rok naozaj nebude čas piecť veľa“. A aha opäť skončím na desiatich druhoch a dopadne to ako každý rok väčšina sa porozdáva, prípadne zamrazí alebo skončí pre vtáčikov.

Vždy sa však najviac teším práve z tej atmosféry, ktorá v tej chvíli vládne v kuchyni, z iskričiek v očiach detí, ufúľaných tváričiek od múky a spokojných úsmevov nad dobre vykonanou pracou :o)

Najviac ma tento rok teší, že sme si predsa len našli čas a s dievčatami si poskladali už našu tradičnú každoročnú medovníkovú chalúpku a tentoraz sa nám naozaj vydarila. Z upratovania som si doslovne zakázala robiť hlavu. Veď to sa dá počas celého roka a prečo by sme sa mali stresovať práve v tieto dni?

Naša chalúpka:)

NO stres!

Veď sa vraví, že Vianoce sú časom pokoja, lásky, pohody dni naplnené radosťou, ale povedzme si popravde, ako to vo väčšine rodín rok čo rok dopadne.

Drvivá väčšina z nás, z radou nežného pohlavia vystresovane pobehuje s prachovkou, všetko sa musí dokonale lesknúť a povysávané musia byť aj tie kúty do ktorých počas celého roka ani len nezablúdime, deti sa hašteria ešte viac ako zvyčajne (veď sú prázdniny), nálada v dome je na bode mrazu rovnako ako počasie vonku, veď najlepšie sa háda cez sviatky lásky a pokoja a snáď každý z nás dospelých je v strese viac ako zvyčajne a v duchu sa teší, kedy už bude „po TOM“.

Nehovoriac o tej najdôležitejšej časti – darčeky. Ako rok čo rok si vravíme, že s nákupmi začneme v dostatočnom predstihu, tak to opäť nedodržíme a hor sa masovo podporiť domáci trh s jazykom vyplazeným až po zem, očami vypúlenými ako angorák a v tempe, ktorému by ani Usain Bolt (mimochodom najrýchlejší bežec :o)) nestačil, priamo do obchodných centier, kde vládne davová psychóza každý do každého vráža a všetci hromžia na celý svet…

STOP! Brrr tak to teda nie. Tento rok túžim iba po jednom, naozaj prežiť tieto sviatky v kruhu rodiny, v pokoji, v pohode, v znamení lásky…

Vystískať svoje deťúrence, objať manžela zasadnúť za štedrovečerný stôl a s úsmevom na perách si povedať tieto Vianoce naozaj stáli zato…

S pozdravom Táňa