Tehuľka LIVE! Zuzka v 22. týždni: Cítim sa ako veľryba

Tento týždeň som sa konečne vybrala na cvičenie pre tehuľky, ktoré som už dlhšie hľadala. No musím sa priznať, že pri tom hľadaní ešte ostanem. Gravidjoga totiž nebola podľa môjho gusta.

Ako na telesnej

Zámerne som si vybrala ľahšie cvičenie, teda gravidjogu, no ostala som sklamaná. Veľmi som chcela niekam ísť, spoznať aj iné baby s bruškami, dobre si zacvičiť a prísť na iné myšlienky, no nestalo sa tak. Cvičenie síce ušlo, dobre som sa ponaťahovala, ale nebolo to podľa mojich predstáv.

Zostavy, ktoré sme cvičili, si pamätám ešte zo základky z hodín telesnej, boli len prispôsobené našim bruškám. Takto si však môžem zacvičiť aj doma sama pred zrkadlom na karimatke. A spolutehuľky ma tiež sklamali, dala som sa síce s jednou do reči, no to bolo všetko, lebo potom sme hneď začali cvičiť a po skončení sa všetky rýchlo rozbehli domov. Bola som sklamaná a aj Marek to na mne videl.
Okrem toho sa mi nepozdáva ani cena za cvičenie – 6 eur za 50 minút, navyše s tým obsahom cvičenia – no neviem, neviem…

Ale zas si vravím hlavu hore, veď sa predsa nedám odradiť prvým neúspechom a skúsim aj niečo iné. Musím však vyberať tak, aby to bolo niečo ľahké, stále si totiž musím dávať pozor a šetriť sa, aby sa mi nevrátilo špinenie.

Som klobáska?

Ako som už spomínala, valím sa už svetom ako veľryba. Neviem, čo zo mňa narastie do konca tehotenstva a ani si to nechcem predstavovať. Veď som iba v polovičke!! Moje normálne veci na oblečenie sa mi míňajú, do ničoho sa nezmestím, vyberám už len tie voľnejšie veci zo svojho šatníka, no o chvíľu už ani tie nezapnem. S tričkami je to podobné.

Vždy, keď niekam idem, všetko si musím vopred vyskúšať a pozrieť sa do zrkadla, či v tom nie som natlačená ako klobáska. Neviem si predstaviť, čo bude, keď bruško narastie, vtedy budem obrovská už všade. Hádam mi môj Marek niečo požičia.

Pozerala som si na webe nejaké oblečenie pre tehuľky, no keď som zbadala cenu, preglgla som naprázdno. Všetci na nás tehuľkách len ryžujú!! 🙂

Na Mareka plynom

K ďalším tehuľkovským problémov sa pridala aj plynatosť. Kade chodím, tade robím dymovú čiaru, teda našťastie priesvitnú. Ťažkosti s vyprázdňovaním zatiaľ nemám, podarí sa mi tak raz za deň posedieť na WCku. Akurát sem-tam si musím dať vlákninu, aby to bolo ľahšie.

No tie prdy, to je des, už si to ani neuvedomujem, Marek je omráčený a znáša to s tupým výrazom na tvári: „Zuza už zase…“ No ja sa len pousmejem a dám si po svojom.

Rozprávame sa spolu…

Bruško mi rastie, čo si všímam, no menia sa aj pocity v ňom. Niekedy mi ho ide priam roztrhnúť. Pohyby malého Marečka cítim stále viac a viac, najmä keď ležím na chrbte, vtedy volám s úsmevom Mareka, že malý sa naťahuje a kope, alebo si pláva. Tešíme sa spolu ako malé detí, potom hladíme bruško a rozprávame sa s malým. O tom, čo sa asi robí, či pláva, či si náhodou nežužle ručičky, alebo či sa len hrá.

Je to úžasný pocit cítiť dieťatko.

Jem za dvoch. Minimálne

Okrem bruška, rastie aj moja chuť na jedlo. Mám pocit, že som sa nejako „rozožrala“. V poslednom týždni zjem za dvoch, Marek naozaj len pozerá a diví sa. No ja stále tlačím a tlačím, všetko, čo máme doma a navyše porcie ako pre vojakov. Bojím sa, aby som neskončila s 20 kilami navyše, no veď sa uvidí.

Na začiatku som nepriberala, no mám pocit, že teraz to pekne doháňam. Jem takmer všetko, lašujem v chladničke, čo by som si ešte tak dala do žalúdka…

Osladili sme si život

Pozitívom týždňa bolo slniečko. V nedeľu vyšlo po tom dlhom a hnusnom daždi, tak sme sa vybrali na prechádzku po Ružinove. Nabalila som aj rožky pre kačky a Marek pár drobných na koláčik. Zaumienila som si totiž, že by sme mohli ísť do klasickej cukrárne.

A tak sa aj stalo. Po prechádzke sme navštívili cukráreň v Heliose a dala som si vytúžený veterník aj s tortičkou, Marek tiramisu a dobošku. Takýto „sladkí“ sme prišli domov a odpadli sme k telke.
Slniečko nám snáď bude priať aj ďalšie dni a budem si tak môcť dožičiť aj nejaký ten pohyb.

Vaša veľryba Zuzka

Bábätko v 22. týždni – takto vyzerá aj v Zuzkinom brušku

Foto: Braňo Herchl