Tehuľka Romana 2. týždeň po pôrode: Súrodenecká rivalita? Neexistuje

Behanie po úradoch, nedostatok spánku, ale aj krásne úsmevy mojich detí – aj o tom bol náš posledný týždeň.

Zdroj: archiv redakce

Keďže náš tatinko sa ešte stále lieči, vybavovanie úradných záležitostí súvisiacich s Matejkovým narodením čakalo na mňa. Matejka som ráno nakŕmila a s odstriekaným mliečkom som ho nechala v babičkinej opatere. Poriadne nervózna som potom behala z jedného úradu do druhého, aby som čo najskôr bola doma. Musím sa však priznať, že po týždni strávenom v nemocnici som si celkom užívala pobyt v meste a hlavne som si užívala, že môžem behať a nič ma neťaží. Úrady som stihla, babička zvládla oboch mojich synčekov, takže úradné povinnosti som úspešne zvládla.

Keď sa pozriem na Matejka, neverím, že ešte pred dvoma týždňami bol v mojom brušku. Hlavne nerozumiem tomu, ako sa mi tam mohol zmestiť. V porovnaní s Jakubkom je to totiž malý valibuk. Pani doktorka ho pochválila, vraj vidieť, ako dobre papá. Niet sa teda čomu diviť, že už má viac ako 3,5 kg.

Matejkovu prvú poradňu sme spojili aj s Kubkovou poradňou, a to už bola iná káva. Jakubko prechádza „skvelým“ vzdorovitým obdobím, takže pani doktorku nepozdraví, na váhu sa nepostaví, popočúvať sa nenechá. Tak sa teším, až príde na rad puberta. 🙂

Som však veľmi rada, že Kubko má Maťka rád. Neustále ho hladká, príde ma upozorniť, že Maťko plače, a rád sa díva, ako Maťka kŕmim. V nemocnici neustále objímal mňa (čo som bola, samozrejme, veľmi rada), ale o bračeka neprejavoval žiaden záujem. Tak sa teším, že po návrate domov sa to zmenilo.

Snažím sa Kubkovi venovať čo najviac, aby Maťkovo narodenie nevnímal ako stratu mamičky, ale ako získanie nového člena rodiny. Zatiaľ sa mi to celkom darí, pretože moja mamina si vzala dovolenku, takže ja sa môžem plne venovať sebe a deťom. O všetko ostatné – varenie, upratovanie – sa stará mamina a keď sa potrebujem venovať jednému synčekovi, ona sa postará o druhého. Neviem si predstaviť, ako to budem zvládať, až s nimi zostanem sama.

A Kubkov najväčší výkon – braček už nie je Tamarka, ale Maťko. Už to totiž začínalo vyzerať, že Maťka budeme musieť premenovať. Myslím, že aj Kubko to lepšie pochopí, keď uvidí svoju sesterničku a bračeka spolu a bude ich môcť rozlíšiť.

Matejko je zatiaľ veľmi dobré bábätko. Plače málo a nedožaduje sa žiadnej prehnanej pozornosti. Počas dňa má 2 až 3 momenty, keď nechce spinkať a vydrží tak asi hodinku a pol. Dokáže však sám ležkať v kolíske a obzerať sa okolo seba. Jediným problémom je to, že keď nespinká, tak by neustále papal.

Snažím sa preto oklamať ho vodičkou, ale veľmi dlho s ňou nevydrží. Cumlík odmieta úplne. No je to zlaté bábätko, ktoré maminku veľmi šetrí. Keďže začínam trpieť bolesťami krčnej chrbtice, som veľmi rada, že nevyžaduje nosenie či hojdanie na rukách. Občas síce potrebuje cítiť moju blízkosť, ale po chvíľke hojdania sa obvykle upokojí.

Rovnako dobré bábätko bol aj Kubko, tak som rada, že sa nám detičky tak vydarili. Jediné uspávanie na rukách vyžaduje večer, to je chvíľa, keď sa nevie uložiť. No verím tomu, že po čase aj toto uspávanie bude ľahšie.

Toľko k nášmu druhému týždňu na svete. Dúfam, že aj naďalej budeme všetko zvládať v pohode a s dobrou náladou a budem sa na vás tešiť s novinkami opäť v utorok.

Zdravia vás vaša už maminka Romana, Kubko a Matejko