Mám dieťa a asi šaliem

Ste čerstvo po pôrode, mávajú vami prudké hormonálne zmeny, adaptujete sa na úplne novú životnú rolu a bojujete s nedostatkom spánku i každodennou neistotou, či vaše dieťatko dostáva všetko, čo potrebuje. Všetci okolo vás sú šťastní, nad bábätkom sa rozplývajú a vnucujú vám, že vás postretlo to najkrajšie, čo môže žena vo svojom živote zažiť.

V lepšom prípade cítite to isté, v tom horšom sa však cítite unavená, škaredá a predovšetkým neistá. Dvadsaťštyri hodín denne (samozrejme, aj v noci) venujete všetku svoju energiu bezbrannému tvorčekovi, ktorý vám chvíľami nepripadá ani krásny, ani úžasný.

Máte dojem, že všetky ostatné matky vrátane tej vašej zvládajú starostlivosť o dieťa oveľa lepšie a s väčšou samozrejmosťou ako vy. V najťažších chvíľach vás samotnú možno zaskočí myšlienka, že toto ste hádam nikdy nechceli.

Viete, že je správne svoje dieťa milovať. Občas sa však nemôžete ubrániť pocitu, že vás bábätko pripravilo o všetku slobodu, koníčky a dokonca bojkotuje aj uspokojovanie tých najzákladnejších potrieb, akými sú príjem potravy a spánok. Spoznávate sa? Vitajte v klube matiek, ktoré si „obľúbilo“ popôrodné blues, v horšom prípade popôrodná depresia a v najhoršom laktačná psychóza.

„Pol roka som chodila ako tieň“

„Šestonedelie som mala strašné. To sme s manželom iba sedeli a hovorili si, že nič horšie nás asi ani nemôže stretnúť. Pritom to mala byť najkrajšia vec v našich životoch,“ zverila sa mi Kristína Guryčová, matka malej Emy. „Musím však zdôrazniť, že Emičky sa to nedotklo, na ňu som sa usmievala, všetko to bola vnútorná záležitosť.

Pol roka som chodila ako tieň a ako stroj som plnila všetky úlohy. Priznávam, že párkrát mi rupli nervy a vravela som si, že ju hodím do potoka, že ju pošlem po vode, pretože vo väzení to nemôže byť horšie ako teraz. Ja viem, že by som to neurobila, ale myslela som na to.

Človek má byť pripravený na všetko, ale ono to nejde. Stále ste iba obyčajný človek. Materinské pudy vás nenaučia všetko. Najhoršie však bolo, že keď som sa chcela niekomu zdôveriť, nikto to nechcel počúvať. Z kamarátok, ktoré už deti mali, sa mi priznala jedna, že na tom bola rovnako ako ja, a tie, ktoré deti nemali, to nechceli počúvať. Ja by som vtedy určite o tom počuť chcela, nikto však ma vopred nevaroval. Musím povedať, že najviac mi pomohol manžel, ktorý mi stále opakoval, že to rýchlo ubehne. Ja som doslova počítala dni a prežívala zo dňa na deň. Hlavne som si hovorila, že Ema by moje nálady nemala pocítiť. Musela som sa skutočne veľmi premáhať,“ dodáva Kristína.

Priznávam, že ja som na tom bola rovnako. Zo všetkého najviac mi ako človeku, ktorý keď nespí minimálne osem hodín denne, je takmer nepoužiteľný, prekážal nedostatok spánku. Radami, že dojčiaca matka si má predovšetkým dopriavať kvalitný a výdatný spánok, ktoré sa na mňa hrnuli hádam zo všetkých strán, som sa, samozrejme, chcela riadiť. Keby som mala tú možnosť, odpočívala by som od rána do večera. Ako však odpočívať a starať sa o novorodenca? Na túto otázku som dlho nenachádzala odpoveď.

Prečítajte si tiež:

Popôrodná depresia
Som po pôrode

Ako to vidí odborník?

„Šestonedelie je obdobie, pri ktorom sa organizmus dostáva do stavu ako pred otehotnením. Samozrejme, trochu iný už po pôrode zostane,“ vysvetlil mi môj gynekológ MUDr. Petr Černý z ambulancie u Arbesa v Prahe. Pri pôrode a bezprostredne po ňom dochádza k veľkým hormonálnym zmenám, ktoré na psychiku žien veľmi silno pôsobia. Hormonálne zmeny môžu spôsobiť takzvané popôrodné blues, ktoré sa prejavuje práve plačlivosťou, podráždenosťou, zvýšeným smútkom, pocitmi osamelosti alebo tiež návalmi zlosti, ktoré si matka vylieva najviac na svojho manžela.

Podľa odborníkov obyčajne pomôžu rozhovory so ženami, ktoré už pôrod zažili (Kristína však spomínala, že kamarátky ju nepočúvali), s partnerom či s niekým blízkym. Matky potrebujú podporiť, vyrozprávať sa a ubezpečiť, že na všetko nie sú samy a majú sa o koho oprieť. Dobrou správou je, že ide o prechodné obdobie, ktoré by nemalo trvať dlhšie ako 14 dní – a je dobré, keď sú naň partneri pripravení.

Ďalší psychický stav, s ktorým sa matka po pôrode môže stretnúť, je neurotická depresia, čo je vlastne prehĺbené a dlhotrvajúce popôrodné blues, ktoré postihuje asi 10 percent žien. V tomto prípade je nutná konzultácia s odborníkom a opäť veľká emočná i fyzická podpora zo strany manžela, rodiny a priateľov.

Pozor na laktačnú psychózu!

V období šestonedelia sa však môžu objaviť aj vážnejšie problémy, napríklad laktačná psychóza. Zvyčajne sa objavuje na 4. až 10. deň po pôrode, v čase, keď nastupuje laktácia. Problémy sa prejavujú nezáujmom o dieťa, celkovou skleslosťou až ťažkými depresiami. Tieto poruchy je vhodné riešiť s odborníkom, určite by sa nemali nechať len tak prejsť.

V odborných knihách som sa dočítala, že ide o duševný stav matky, ktorý sa objavuje po narodení dieťaťa, v niektorých prípadoch aj neskôr, v rámci ktorého nevníma realitu. Väčšinou nevie, aký je deň, celý deň chodí napríklad v pyžame a neuvedomuje si to. Spúšťačom choroby je pôrod a veľká fyzická i psychická záťaž matky. V takýchto prípadoch je nutný kontakt s lekárom a liečba medikamentmi.

No pozor: nie každá matka, ktorá je po pôrode plačlivá, musí trpieť laktačnou psychózou. „Moja sestra mala po pôrode laktačnú psychózu,“ zdôverila sa mi svojho času pre moju knihu Manuál pre začínajúce matky Svetlana Zárubová, dnes, mimochodom, opäť čerstvá mamička.

„Štvrtý deň ju pustili z pôrodnice a po týždni nám telefonovala: Ja to dieťa nechcem, ono stále plače, príďte si ho vziať. Pritom bola apatická. Vyzerala hrozne a o dieťa sa nevedela postarať. Jej lekárka jej pritom povedala, že je to normálne a že to musí prekonať. Ja som sa však zdôverila svojmu doktorovi a ten ma upozornil, že by sme sa s tým nemali zahrávať a že by mala navštíviť psychiatra. Nakoniec sme ju priviedli k odborníkovi a odtiaľ putovala na psychiatrické oddelenie.

Bola štrnásť dní v nemocnici a pol roka brala antidepresíva. Dnes na tie časy spomína nerada a veľa si z toho nepamätá. Keď čakala druhé dieťa, musela byť od začiatku pod dohľadom a vôbec nezačala dojčiť. Porodila v pevne stanovenom termíne a laktáciu jej lekári zastavili ešte pred tým, ako sa začala. Mala som obavy, aby sa niečo podobné nestalo aj mne, ale neprišlo to,“ rozprávala mi Svetlana.

Na Babywebe tiež nájdete:

Ako zvládať stres?
Psychogynekológia rieši emočné dôsledky traumatického pôrodu
Nielen mama a otec, ale aj partneri

Sú však ženy, ktoré si toto obdobie užívajú plnými dúškami.

Príkladom je Sára Saudková, niekoľkonásobná matka, ktorá mi k téme povedala nasledovné: Ja sa na šestonedelie nemôžem sťažovať, detičky boli dobré, v noci mali noc a vo dne deň. Navyše odjakživa som bola veľmi energická. A hlavne nie som fixovaná iba na deti, ale aj na svoju prácu, a to mi tú energiu ponecháva alebo dodáva. Nie som taká odovzdaná mama, ktorá žije len pre dieťa a zabúda na seba. Keď sa totiž mám rada, tak mám dosť síl a chuti milovať aj svoje deti bez toho, že by som im raz vyčítala, ako som sa pre ne musela obetovať a ako som ich zanedbávala. Priznám sa však, že som mala šťastie na spavé bábätká. Nočné vstávanie mi inak neprekáža, aj tak nie som veľký spáč,“ vyznala sa mi Sára. A ja len dodávam: šťastná to žena.

Takže ak sa v niektorom z predchádzajúcich príbehov spoznávate (okrem toho posledného), neváhajte a obráťte sa na odborníka. A verte, že to čoskoro prejde.