Tehuľka Romana 5. týždeň po pôrode: Keď deti spia

Moje dva poklady sa nám práve podarilo uspať (aspoň dúfam), tak vám môžem napísať, ako sme sa mali. Pomaličky zisťujem, aké mám šťastie, že náš tatinko je ešte s nami doma, lebo si neviem predstaviť, ako by som našich šibalov zvládala sama.

Zdroj: archiv redakce

Cez deň je to v podstate v poriadku, problém je len pri uspávaní. S manželom sme si detičky podelili – Kubka uspáva tatinko a Maťka maminka. Teda aspoň sa o to snažíme a dávame si preteky, komu sa to podarí skôr. Kubko po niekoľkých rozprávkach potrebuje väčšinou tak tri-štyrikrát cikať a Maťko sa veľmi rád tri-štyrikrát prebudí vždy, keď ho v domnienke, že tvrdo spí, položím do postieľky.

Občas mi chýba uspávanie Kubka a jeho pritúlenie pri zaspávaní, ale Maťko obvykle potrebuje svoju dávku mliečka práve v čase, keď Kubka ukladáme spať. Som rada, keď sa nám občas podarí nakŕmiť synčekov v rovnakom čase a Kubka môžem uložiť ja, ale to je naozaj výnimočná situácia. Navyše tatinko Kubkovi prebásnil jeho obľúbenú rozprávku o krtkovi a zajačikovi, takže tá je momentálne in.

Som veľmi rada, že Maťko už v noci krásne spinká (až na výnimočné prípady). Večer pred spinkaním má síce svoje dve hodinky kriku, ktorý utíši len hojdanie na rukách, ale keď sa nám ho konečne podarí uspať, tak obvykle spinká do rána len s dvoma prestávkami na papanie. Problém nastáva len vtedy, keď nám podvečer tvrdo zaspí a potom má svoje dve hodinky tak do polnoci. A s Robertom už rozhodne nepatríme k ľuďom, ktorí po nociach flámujú, skôr k tým, ktorí by veľmi radi chodili spať „so sliepkami“, len obvykle nám to nie je dopriate.

Všetci sa ma stále pýtajú, či Kubko na Maťka nežiarli, a ja som rada, že naozaj nie. Samozrejme, „odkukáva“ od Maťka veľa vecí, ale má ho rád a je naozaj skvelý starší braček. Len by chcel spať s Maťkom v jeho postieľke, rád by sa vozil v kočíku a kúpal v malej vaničke. Ak je to možné, tak mu jeho priania splníme a snažíme sa urobiť mu z toho zábavu, ale zároveň mu vysvetľujeme, že on je už veľký chlapec a toto sú veci pre malé bábätko.

Snažíme sa mu vysvetliť, že on je výnimočný tým, že už z týchto vecí vyrástol a že je šikovnejší ako Maťko, ktorý sa to ešte len musí naučiť. Som šťastná, že mu nenapadlo vrátiť sa k cumlíku a plienkam. Teda aspoň zatiaľ.

Jediné, čo Kubko Maťkovi závidí, je to, že Maťko spí s nami v spálni, a chce byť s nami alebo chce, aby sme my boli s ním. Nebránime mu v tom a dúfame, že sa nám aj to po čase podarí odstrániť. A navyše aj prebudenie s pohľadom na Kubka pritúleného k tatinkovi je nádherný. Nočné klopanie už menej. Našťastie, Kubko neodmieta zaspávať vo svojej postieľke a vo svojej izbičke a za nami príde až nadránom.

A Kubka musím pochváliť za to, že svojho bračeka uspí často rýchlejšie ako my. Raz som sa vydesila, keď Maťko náhle stíchol, a keď som pribehla ku kočíku, videla som, ako Kubko poklepkáva po kočíku a Maťka tíši. A náš malý pokladík spokojne spinkal.

Tento víkend sme si urobili prvý väčší spoločný výlet a vyšli sme si v čase tatinkovej vychádzky na priehradu. Kubkovi sa najviac rátalo hádzanie kamienkov do vodičky a nič iného ho nezaujímalo. Ráno hneď po prebudení nám oznámil, že chce ísť opäť, tak pre veľký úspech musíme výlet zopakovať. Maťkovi sa veľmi páči v kočíku, takže on celý náš výlet prespal. Nič to, veď ešte bude mať kopu času na to, aby si užil priehradu aj on. Už sa teším, až budeme držať dvoch loptošov, aby nám nespadli do vody.

Tak to bude asi všetko, idem sa ešte rýchlo naobedovať, aby som to stihla skôr, než sa mi zobudia. Do čítania opäť o týždeň.

Romana, Robert, Kubko a Maťko