Tehuľka Romana 6. týždeň po pôrode: Rozmaznávané bábätko

Výlet za prasiatkami, bazén, návšteva príbuzných a nekonečný domáci kolotoč – to bol náš týždeň.

Zdroj: archiv redakce

Jakubkovi sa konečne vyliečili molusky, ktoré ho trápili celé leto, a tak sme sa mohli opäť vrátiť medzi kamarátov z plávania a pokračovať v kurze. Kubko sa, samozrejme, nechcel veľmi zapájať do činností, ktoré od neho chcela teta Sylva z plávania, a potreboval najskôr opäť získať istotu vo vode. Keď sa mal potopiť alebo skočiť do vody, držal sa tatinka ako kliešť. Tak sme sa rozhodli, že Kubko sa potrebuje len trošku osmeliť, tak ho tatinko zobral na kúpalisko.

V ten týždeň bol Kubko v bazéne celkovo trikrát a opäť je z neho malý vodníček. Každé ráno tatinka budil zo slovami „Á šup“ – povelom, ktorý sa používa pri potápaní, a najradšej by chodil na plávanie každý deň. A Maťko mal pri sebe maminku so zásobami mliečka, takže bol na plavárni spokojný aj on.

S detičkami a maminkami z klubu Kaštánek sme si vyšli na prechádzku do obory za prasiatkami, aby sme využili ešte relatívne pekné počasie. Kubka však výlet veľmi nezaujal a rozhodol sa, že sa chce vrátiť domkov, takže sme sa povozili autobusmi a na obed sme boli doma. No všetci sme boli aspoň chvíľu na čerstvom vzduchu.

Maťko si pomaličky začína všímať svet okolo seba a obdarúva nás prvými úsmevmi. Sleduje naše grimasy, ktorými sa ho snažíme rozosmiať, a my sa tešíme, keď sa nám to podarí, i keď si vždy spomeniem na film „Kto to hovorí“ a premýšľam, čo si o tých našich pokusoch asi tak myslí. Jeho uvedomenie si seba samého, samozrejme, so sebou prinieslo aj jeho rozčuľovanie, keď si náhodou dovolíme položiť ho do postieľky a odísť preč.

Čítajte tiež:

Bozkávanie bábätiek posilňuje ich imunitu

Pomaličky zisťujem, že Maťka rozmaznávame nosením a uspávaním na rukách. Maťko totiž väčšinou začne plakať práve vtedy, keď uspávame Kubka, a keď nechceme z uspávania urobiť nekonečný kolotoč rozprávania rozprávok a spievania uspávaniek, musíme Maťka okamžite utíšiť a on to už začína pekne zneužívať.

Uvedomila som si to vtedy, keď mu Robert strihal nechtíky. Maťko pri tom asi 5 minút poriadne kričal, ale potom okamžite zaspal. Bez jeho rozčúleného kriku by sme ho určite uspávali hojdaním aspoň dve hodiny. Tak sme sa rozhodli, že pokiaľ tým nebude budiť Kubka, tak si občas môže aj poplakať. Rozhodne nie sme zástancami teórie, že dieťa je potrebné nechať vyrevať, ale občasné poplakanie mu aspoň pomôže precvičiť si pľúca.

Hoci sa s Robertom tešíme z každého dňa stráveného s našimi deťmi, vždy uvítame chvíľu, keď nám obe deti spia. Takých momentov totiž nie je veľa a je úžasné, keď si aspoň na pol hodinky môžeme vyložiť nohy a len tak sa pozhovárať. Obvykle si totiž zvládneme len odovzdávať najnutnejšie informácie, pretože naši synovia nám zasahujú do všetkých rozhovorov a netrpezlivo sa dožadujú slova. Aj to však patrí k radostiam rodičovstva a my si o to viac vážime chvíľky, ktoré patria len nám dvom. A hoci sme občas na pokraji síl, myslím, že hovorím za nás oboch, keď poviem, že našu rodinu by sme nevymenili za nič na svete.

Nasledujúci týždeň opäť strávime bez nášho tatinka, keďže mňa čaká kontrola po šestonedelí a Maťka poradňa u pediatra, takže sme sa opäť presunuli k mojim rodičom na Slovensko. Ja mám za sebou prvé samostatné cestovanie s oboma drobcami a musím sa priznať, že som mala trošku obavy, ako to zvládneme, ale Maťko celú cestu prespal a Kubko si spieval, takže sme úspešne docestovali a ja sa už tak neobávam cesty domov. Dúfam, že kontroly dopadnú dobre a my sa o týždeň budeme môcť vrátiť za naším tatinkom do Brna.

Želám vám krásny týždeň a budem sa na vás tešiť opäť v utorok.

Romana, Robert, Kubko a Maťko