Tehuľka Romana 7. týždeň po pôrode: Ako sme lietali po doktoroch

Tento týždeň sme si lekárov naozaj „užili“. V stredu nás čakala Maťkova poradňa na pediatrii. Bolo potrebné vziať mu krv na krvný obraz a už len predstava, ako budú moje zlatíčko trápiť, mi nedovolila pokojne spať. A to som ešte nevedela čo ma čaká. Lekárka ma hneď poslala preč, že so sestričkou to zvládnu. Keď som však počula Maťkov zúfalý plač, musela som sa držať, aby som tam nevbehla a neutekala s ním preč.

Pani doktorka je veľmi šikovná ale keďže som Maťka pred odberom kŕmila, mal tak zahustenú krv, že mu ju nemohli odobrať. Netušila som, čo všetko môže materské mlieko spôsobiť. Nakoniec sa im podarilo získať do skúmavky zopár kvapiek ale varovali ma, že možno bude odber potrebné zopakovať. Dúfam, že nie, lebo po druhý krát by som to asi nezvládla. Musím sa priznať, že čím ďalej tým viac všetko strašne prežívam. Teraz sa teším, že nemám dievčatko, lebo neviem ako by som prežila prepichovanie ušiek.

Ale aby to nevyzeralo, že nás tam len trápili, musím sa pochváliť, že Maťko je v poriadku, krásne rastie – už máme 5880 g a vyvíja sa úplne podľa tabuliek. Len ak nám bude stále takto priberať, zakrátko z neho bude bábo michellin.

Vo štvrtok ma čakalo vyšetrenie na gynekológii po skončení šestonedelia a aj ja som našťastie úplne v poriadku. Myslela som si, že tým sa naše návštevy lekárov skončili ale to som sa mýlila. Jakubko sa po popoludňajšom spánku zobudil s plačom, že ho bolí bruško a celý sa škriabal. Keď som mu vyhrnula tričko, videla som, že je celý osypaný červenými pupienkami akoby ho doštípali mravce. Keďže rovnako vyzeral pred dvoma mesiacmi, vedela som, že je to potravinová alergia.

Takže Maťka som odovzdala do opatery dedkovi a bežala som s Kubkom na pohotovosť. Chudáčik Maťko v ten deň videl maminku iba pri dojčení. Na pohotovosti mala službu práve naša pani doktorka, tak som bola rada. Kubko dostal injekciu (ach jaj, zasa mi trápili moje dieťatko) ale Kubko bol veľmi šikovný a zvládol to lepšie ako maminka. Po injekcii sa mu pokožka zasa dostala do normálu.

Pani doktorka povedala, že po injekcii bude Kubko spavý ale to si asi zmýlila lieky, pretože Kubko do pol ôsmej večera behal po záhrade. : -) Ale aj to bol dôkaz, že už je v poriadku, tak som si vydýchla. Vôbec netuším, čo mohlo alergickú reakciu vyvolať, takže ani neviem, čoho sa máme do budúcna vyvarovať ale dúfam, že už sa to nezopakuje.

Čítajte tiež:

Aké sú aktuálne preventívne prehliadky a očkovanie?

Aby som toho na jeden deň nemala málo, ešte som musela zájsť na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. My sme totiž veľmi špecifický prípad. Keďže chlapci majú dvojité občianstvo, zdravotnú starostlivosť v Čechách i na Slovensku, rovnako i pobyt a rodičov Čecha a Slovenku, úradníci nemajú jasno v tom, kde máme poberať rodičovský príspevok. Takže namiesto úradov v jednom štáte si pobeháme po úradoch v Česku i na Slovensku. Takže samozrejme večer som mala príšernú migrénu.

Ale aby som nespomínala len to zlé, svojich synčekov si užívam čím ďalej tým viac. Matýsek začína reagovať na svet okolo seba, má veľmi rád, keď sa s ním zhovárame a krásne sa usmieva. Už začína komunikovať aj inak ako plačom a vydáva tie krásne spevavé zvuky, ktoré vedia len malé miminká. Je to stále dobručké miminko, ktoré väčšinu dňa i noci prespí, len večer máva uplakané obdobie. Mám podozrenie, že máva večerné koliky, pretože zaspáva a zrazu celý očervenie, skrúti sa a začne plakať. Ale vďakabohu trvá to len krátko a nemá silné bolesti, tak dúfam, že aj to časom pominie.

A čo som si všimla na Kubkovi, keď sa smeje, na ľavom líčku sa mu robí krásna jamka. Mám pocit, že sa začína podobať na členov mojej rodiny. Doteraz to bol celý tatinko. Je neuveriteľné, ako sa detičky stále menia. Malý Maťko bol vernou kópiou svojho bračeka ale teraz sa začína veľmi meniť a ani netuším po kom je. Tak som zvedavá ako budú chlapci vyzerať, keď budú veľkí.

Prečítajte si tiež:

Prečo je pokožka môjho dieťaťa taká suchá?
SIDS: Neviditeľný vrah detí
Najčastejšie choroby detského veku

Koncom týždňa som s deťmi opäť cestovala do Brna. Teraz bola cesta trošku náročnejšia, pretože takmer celú cestu husto pršalo a behajúce stierače ma dosť uspávali. Ale moje pokladíky sa správali úplne ukážkovo. Maťko celú cestu prespinkal a Kubko sa díval von oknom, len asi každých desať minút zopakoval: „Za tatinkom do Brna“. Som rada, že obaja cestovanie tak dobre znášajú, pretože si neviem predstaviť tak dlhú cestu s kričiacimi deťmi, hlavne keď som s nimi sama. No čo, jednoducho mám takmer dokonalé deti.

Tak snáď som nezabudla na nič dôležité, idem si užiť, že obe detičky opäť zaspali v rovnakom čase a sadnúť si ku káve a čokoládke (občas môžem aj zhrešiť). Želám vám krásny týždeň a budem sa tešiť opäť nabudúce.

Želám vám krásny týždeň a budem sa na vás tešiť opäť v utorok.
Romana, Robert, Kubko a Maťko