Tehuľka Romana v 32. týždni: Sok aj malá bábika

Cviky robí divy

Minulý týždeň sme strávili čakaním na tatinka. Jakubko sa každé ráno pýtal, kedy už príde a každý večer mi oznamoval, že chce ísť domov do Brna za tatinkom. Ani neviem, kto z nás sa tešil viac. Takže hlavnou udalosťou týždňa bolo, že už sme zase všetci spolu 🙂

S chrústikom v brušku sme si boli opäť zacvičiť. Zisťujem, že sa začínam lepšie cítiť – nebolí ma toľko chrbát, nedostávam kŕče do nôh a po cvičení mávam aj viac energie.

A keby som cvičila pravidelne aj doma, bolo by to úplne super. Len lenivosť moja mi to nedovolí :)…

Okrem toho je super byť chvíľu mimo domu medzi ľuďmi, ktorí prežívajú to isté ako ja a s ktorými sa môžem porozprávať. A priznávam, že si veľmi oddýchnem, keď nemusím neustále sledovať Jakubka, či mu niečo nehrozí, alebo či niečo nevymýšľa. Obvykle mám síce po tom výčitky svedomia, že s ním nie som, ale večer sa mu to snažím vynahradiť.

Prečítajte si aj:

Je cvičenie v tehotenstve prospešné?
Predpôrodné kurzy a cvičenie v tehotenstve

Plesk:)

Ďalší deň sme si vyšli do Trenčína, kde sme sa stretli s kamoškami zo základnej školy. Snažíme sa raz za čas stretnúť a som veľmi rada, že v tom pokračujeme aj s deťmi, hoci samozrejme nie tak často.

Bolo to strašne fajn, hoci som si príliš neoddýchla, pretože sa Kubkovi zrejme veľmi páčili toalety v kaviarni, keďže sa asi každých 15 minút pýtal cikať. Takže som obvykle nestihla ani dokončiť vetu a musela som bežať.

Potom sa mu zas veľmi zapáčila telefónna búdka, ale vďakabohu tam už ťahal zo sebou tetu Mimu a maminka si mohla v pokoji vypiť ľadový čaj. Takže aj teta si Kubka „užila“…. No a keď náš Kubko (hoci myslím omylom) pleskol slečnu čašníčku po zadku, nevedela som, či ho mám vyhrešiť alebo sa smiať. Ale aspoň viem, že je na dievčatá, hoci trošku staršie 🙂

Tatooo! Ani na krok

V piatok za nami prišiel tatinko, a to mala maminka voľno, pretože Jakubko sa od neho nechcel ani pohnúť. A aby sme sa mohli porozprávať my dvaja, museli sme počkať, kým zaspí, čo bolo samozrejme dosť neskoro.

Okrem toho v piatok sme sa stretli u rodičov i so sestrou a jej rodinkou, takže deťom sa príliš spať nechcelo. Veď čo keby o niečo prišli? 🙂

Sobota patrila našej malej neterke Tamarke, pretože sme slávili jej príchod do našej rodiny. Švagor varil svoj povestný kotlíkový guláš, ktorý chutil dokonca ešte lepšie ako zvyčajne (alebo mne ako tehotnej chutí viac) a potom sme si pri kávičke pochutnali na výbornej torte, ktorú nechala Tamarke upiecť babička.

Jediné, čo z oslavy bude chýbať, sú fotky, pretože fotoaparát sme zabudli v izbe, v ktorej spal Jakubko :).

Čítajte aj:

Desatoro otecka
Ako rýchlo uspať dieťa

Delenie – o babku a dedka

Ja som si mohla svoju malú neterku zase trošku popestovať a spomenúť si, aké je to mať také malé bábätko. Už sa veľmi teším až budem mať v náručí nášho malého chrústika. Okrem toho som bola zvedavá, ako bude reagovať Jakubko, keď bude mať maminka v náručí bábo.

Na moje veľké prekvapenie je do Tamarky celý zbláznený a skôr žiarli na svojho o 10 mesiacov mladšieho bratanca Timka. Bude to asi tým, že Tamarku vníma ako malú bábiku a Timka skôr ako „soka“ – pri hračkách, v pozornosti…

Má pocit, že u babičky a dedka je všetko jeho a Timko mu zasahuje do jeho územia. Ale dúfam, že onedlho sa to zmení a budú sa spolu hrávať a vymýšľať lotroviny.

Čo ma však prekvapilo najviac, je, že Kubko nežiarli, keď sa Timkovi či Tamarke venujem ja, ale keď sa im venujú babka s dedkom. Kubko bol dlho zvyknutý, že sa všetko a všetci točilo okolo neho a zrazu sa o babkinu a dedkovu pozornosť musí deliť. Tak som veľmi zvedavá, ako to zvládneme so žiarlivosťou, až nám do rodiny pribudne aj Kubkov malý braček.

Každopádne tlačenie kočíka sa Kubkovi veľmi páči, tak prechádzky snáď nebudú problémom. Ale uvidíme, čo nám prinesie ružová (či skôr modrá) budúcnosť 🙂

Želáme vám krásny týždeň a budeme sa tešiť opäť v utorok.