Učte deti rozumieť reči zvierat. Zabránite nešťastiu

Etológia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom správania živočíchov, rozpoznávaním ich vrodených a naučených zložiek, ontogenetického (týka sa jedinca) aj fylogenetického (týka sa celého druhu) vývoja vzorcov správania a v neposlednom rade významom správania pre prežitie.

Ako sa správa živočích

Správanie živočíchov sa riadi vrodenými inštinktmi aj naučenými vzorcami a je prepojené s vonkajším prostredím. Záleží teda, v akých podmienkach zviera chováme a čo od neho vyžadujeme. Rovnako tak sa inštinktmi aj naučeným správaním riadia deti. Čím je jedinec mladší, tým viac u neho prevládajú práve inštinkty.

Živočíšna ríša je rozmanitá a rovnako sú rozmanité aj pudy, ktorými sa živočíchy riadia. U každého nášho maznáčika si musíme uvedomiť, aké zmysly uprednostňuje, pretože tie riadia nervové centrá a vyhodnocujú podnety z vonkajšieho prostredia. Ochranné správanie, často spôsobujúce nechcené konflikty, je bežnou súčasťou života väčšiny živočíchov.

Ak sa daný jedinec ocitá v nebezpečenstve, nastupujú u neho tri stupne aktivity. Ako prvá nastupuje preventívna aktivita, pri ktorej zviera monitoruje podnet, uisťuje sa a uvoľňuje signály. Uvoľňovanie signálov by sme si mali všimnúť, aby sme nechceným situáciám predišli. Rozpoznávanie a hlavne rešpektovanie týchto signálov je žiaduce učiť deti čo najskôr.

Po fáze preventívnej aktivity nastupuje aktívna ochrana, keď dochádza k úteku alebo naopak znehybnenie. V lepšom prípade vystrašené zviera utečie, ak nie, nastupuje fáza aktívnej obrany či paniky. Nikdy nezabúdajte, že zviera výnimky nerobí! Ani vy nerobte výnimky, pretože to zviera nepochopí …

Ako nás môžu zvieratá varovať

V češtine jestvuje príslovie „Jak ti dupou králíci“. Význam je prenesený, ale dupanie králikov naozaj existuje a je príkladom varovného signálu pred plánovaným útokom. Mačka sa pred útokom prikrčí a začne syčať, pes okrem zvukových signálov pridá vtiahnutie chvosta medzi nohy, odtiahnutie, pritisnutie uší k hlave a stiahnutie pyskov dozadu.

Postoj batoliat i väčších detí lezúcich po štyroch pripomína psovi postoj jeho prirodzených súperov alebo koristi. Pre dieťa môže byť nebezpečné aj zníženie polohy tváre do výšky psa.

Ďalšími často chovanými zvieratami sú napríklad vtáky. Viete, čo predchádza agresívnemu ďobnutiu papagája? Drobné „ohryzkávanie“ papagáj považuje za súčasť hry a poznávania okolia. Už v tejto fáze by ste mu mali vymedziť hranice, kedy je ohryzávanie únosné a kedy už je za hranou. Zvlášť mladý papagáj často stlačí viac, pretože ešte nemá správny odhad alebo stratí rovnováhu a potrebuje si pomôcť.

Ako dospelí to často tak nevnímame, ale uvedomme si, že reakcia dieťaťa na takéto ďobnutie môže byť oveľa silnejšie a problém je na svete.

Deti neprichádzajú do kontaktu s domácimi zvieratami len doma, na pamäti majme aj stretnutie napríklad s koňom. Kone sú veľké zvieratá a úrazy bývajú o to závažnejšie. Často vidíme deti naťahujúce sa cez ohrady s koňmi, keď ich chcú pohladiť či nakŕmiť. Okrem toho, že dieťaťu hrozí nebezpečenstvo v podobe elektrickej ohrady, môže dôjsť k ďalším veľmi nepríjemným zraneniam. Ako spoznáme, že chce kôň zaútočiť? Aj kôň pred útokom dáva pomerne jasné signály: sklopí uši dozadu, šľahá chvostom (ak práve neodháňa muchy), zovrie pysky, krčí nos, hýbe hlavou hore a dolu, nadvihuje nohy, nastavuje zadok a podobne. Nečakajte, že uvidíte všetky signály naraz, stačí jeden a už by ste mali byť na pozore.

Na Babywebe tiež nájdete:

• Pes priateľ dojčaťa?
• Ako zoznámiť svojho psa s dieťatkom
• Kto miluje, dáva. Kto žiarli, vyžaduje 

Čo by malo dieťa vedieť

Už od raného veku by sme mali deti učiť rozpoznávať zvieracie signály. Nie vždy máme možnosť deťom signály priamo ukazovať a veľmi často je to dokonca nežiaduce, ale môžete im signály skúsiť jednoducho vysvetľovať už pri prezeraní obrázkov. Keď máte domáceho maznáčika nablízku, je vhodné dieťa s prvými varovnými signálmi zoznamovať čo najskôr a hlavne dieťa naučiť signály rešpektovať. Z toho vyplýva, že etológiu zvierat musíte najprv dobre ovládať práve vy.

Nie je to jednoduché, a preto nikdy nenechávajte zviera a dieťa osamote. Vždy ich majte na očiach obaja a včas zasiahnite. Aj takéto narušenie denného režimu vyvoláva u niektorých našich miláčikov negatívne reakcie a treba s tým počítať.

Každý živočích podlieha hierarchickému usporiadaniu v spoločenstve. Veľa problémov nastáva aj po nechcenom narušení hierarchie či ako prejavy žiarlivosti. Okrem hierarchie je nutné vnímať aj teritoriálne správanie nášho zvieraťa. Niektoré môže na svojom teritóriu lipnúť, iné z nášho pohľadu vôbec a môže pritom ísť o rovnaký živočíšny druh.