Viktória: Materská a spol.

Foto: Sladina Národová, www.inafoto.sk

O tých týždňoch by som mohla asi napísať aj román. Všetko je nové, každý deň je výzva, každý moment je zážitok. Mohla by som písať o emóciách a strachoch, ktoré prišli spolu s Júliou. Alebo by témou mohlo byť moje fyzické zotavovanie, vyrovnávanie sa s novou rodičovskou rolou, aj nastavovanie systému starostlivosti by mohlo byť zaujímavé. Či nevyčerpateľná studnica inšpirácie – jej výsosť, mrňúska osobne. O tom všetkom by som mohla písať celé kapitoly.

Šestonedelie u mňa prebiehalo pomerne bežne. Očistky (teda popôrodná menštruácia) začali slabnúť asi po troch týždňoch a dnes už po nich nie je ani pamiatky. Chvíľami som síce mala strach, keď prechodne zosilneli, ale nakoniec všetko odznelo samo. Prekvapili ma emócie. Nie tie, ktoré mám voči svojej dcérke, ale také všeobecné emócie. Stala sa zo mňa citlivka. Stačí, že vidím v telke niečo trošku dojímavé alebo sa s manželom trochu nepohodneme a mne hneď padajú slzy ako hrachy. Od skúsenejších mamičiek som počula, že to už inak nebude. No tak to aby som si na to zvykla… 😉

Materská dovolenka je tiež kapitola. Chvíľu mi trvalo uvedomiť si, že to nie je dočasný stav a že dni budú také, aké si ich spravím. Že sa nebudem môcť celé dni iba starať o malú a popritom oddychovať. Prešla som teda od kontrolovania Facebooku počas dojčenia či čítania náučnej literatúry k postupnému plánovaniu voľného času a zaraďovaniu domácich prác do denného režimu. Začala som dokonca čítať knihu „Som mama“, ktorú som dostala do daru. Cítim sa pri tom lepšie ako pri rôznych radách a návodoch na starostlivosť o dieťa. Keď totiž zistím, že niečo nerobím alebo robím inak, hneď mám pocit, že som hrozná mama. Tak sa radšej teším z pocitu, že v tom nie som sama a malá sa od prsníka občas na mňa zvedavo díva, keď sa rehocem.

Čítajte tiež:

• Budem sa vedieť starať o svoje bábätko?
• Psychogynekológia vracia ženám stratenú rovnaváhu
• Výhody dojčenia pre dieťa i matku

Postupne sa prestávam obávať, že mrňúska v mojej starostlivosti zomrie. Kúpanie už netrvá 30 sekúnd, len aby neprechladla, ale našli sme systém a malá si to užíva. Keď spí, nechodím ju už kontrolovať každé 2 minúty. Dokonca sa odvážim zavrieť v kúpelni a osprchovať sa, aj keď nikto iný nie je doma. Síce sa sprchujem v expresnom režime, ale som čistá a to je hlavné. Nohy skúsim oholiť neskôr. 😉 Skúšam ju nosiť v šatke, čo sa jej občas celkom pozdáva. Už ju viem vychystať na prechádzku skoro bez plaču. Teraz zbieram odvahu začať používať látkové plienky. Obávam sa akurát narušenia nášho (zatiaľ) krehkého režimu. Keď však vidím tie hromady odpadu, ktorý taký drobec vyprodukoval za 5 týždňov svojho života…

Mohla by som pokračovať ešte dlho. No Júlia ma volá… 🙂