Viktória v 12. tt: Zastal čas

 Foto: Julia Soos, www.juliasoos.sk

Už večer pred som bola nervózna. Nie veľmi, verila som v to najlepšie, ale predsa len vo mne hlodal malý červík: „Čo ak?“ Ráno som teda naklusala do ambulancie pred 8:00 – veď nech som hotová čím skôr. Sestrička ma však poslala preč, že pani doktorka príde až o pol desiatej. Uch. Nedala som sa rozhádzať a vybrala som sa na poštu, kde mi medzičasom prepadla zásielka, a do obchodu, kde som zabudla kreditku a milá predavačka za mnou bežala až na parkovisko.

Rozčarovaná z týchto malých nezdarov som si sadla do auta a dúfala som, že to je všetko, čo sa dnes nepodarí. Späť v čakárni som trpezlivo čítala časopis, ťukala do mobilu, ale medzi 9:00 a 9:30 som šla 3-krát na WC. Keď ma sestrička zavolala dnu, iba som tam tak stála ako teliatko, napätá, v očakávaní. Pre lekárku a sestričku všetko zjavne rutina, konverzovali o bežných veciach, dovolenke, ale ja som to vnímala len polovične. Cítila som, že dnes sa mi zmení život.

Čas sa zasa raz nechcel pohnúť, kým sa zapol ultrazvuk, kým ho lekárka pripravila, kým prestala spomínať svoju bolesť hlavy a kým medzi tým všetkým nepovedala: „Aha, srdiečko.“ Otočila ku mne monitor, pokračovala v monológu o ťažkostiach s dovolenkou, ale ja som videla len mrňúsika. Vyzeral asi ako každý malý „mimozemšťan“ v 11. týždni na ultrazvuku – veľká hlavička, tak nejako sa dajú rozoznať rúčky a pár iných častí, ale stavím sa, že toto bol ten najkrajší malý mimozemšťan. 😉 Malé srdiečko sa opreteky trepotalo, ale inak asi mrňúsik spal, lebo sa nehýbal.

Na Babywebe tiež nájdete:

• Kontrolný ultrazvuk v treťom mesiaci: štandard alebo nadštandard?
• Ste tehotná? Najprv sa mení vaša psychika
• Spontánny potrat ako koniec nádeje na tehotenstvo

Doktorka všetko premerala, zhodnotila, že je už celkom veľký, vytlačila mi fotku a začala mi vysvetľovať. Medzitým, ako som uveličená stále hľadela na tú polorozmazanú machuľku, mi stihla povedať azda o všetkých potratoch jej pacientok, pri akých príležitostiach k nim došlo, až som nadobudla pocit, že deti dokážu prežiť iba vo výnimočných prípdoch. Snažím sa chápať, že lekár je na to, aby nachádzal problémy a riešil ich alebo im predchádzal, ale myslím si, že spomenúť aj niečo pozitívne by k takejto chvíli patrilo. Azda iba toľko, že tehotenstvo je prirodzené, a že si síce treba dávať pozor, ale netreba sa na 9 mesiacov zavrieť do vyčalúnenej miestnosti. Že tam vonku môžu číhať nástrahy, ale stresovaním sa dopredu ničomu nepomôžeme. Alebo: „Držme si palce, zatiaľ to vyzerá v poriadku.“ Nuž, aspoň niečo by som čakala.

V tej chvíli ma však asi nemohlo rozhádzať nič. 🙂 Cítila som sa silná, šťastná, hrdá – skoro ako Xena. 😉 Mám pocit, že od tej chvíle nič nie je nemožné. Hneď som, samozrejme, informovala otecka, ktorý po zhliadnutí fotky konštatoval, že začína chápať, čo sa deje, a dúfa, že pri ďalšom ultrazvuku bude môcť byť osobne. Predsa len je to iný pocit vidieť to maličké srdiečko biť.

Viktória je v 12. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?