Viktória v 38. tt: Môj čas sa blíži

Foto: Sladina Národová, www.inafoto.sk

„Dlho“ je zároveň celkom relatívny pojem. Termín mám vypočítaný na 19. 2., ale už od prvej návštevy lekára som verila, že to bude skôr. Môj osobný tip je 9. – 11.2.. Sú 3 týždne odteraz dlho alebo krátko? A má rovnaký názor aj mrňúska alebo sa v duchu usmieva nad mojimi predstavami? Netuším. Mám len nejaký inštinkt a pár pocitov. Rôzne sťahy, tlaky v brušku, veľmi živé sny, zmena v chuti do jedla, únava, ľahšie zadýchanie, opatrnosť v činnostiach, ktoré sa mi zdali prirodzené. Zdá sa mi aj, že bruško už pomaly klesá.

Manžel síce tvrdí, že zbytočne panikárim, ale nemá pravdu. 😉 Lebo nepanikárim. Aspoň nie z pôrodu. Mám rada veci naplánované a presný termín pôrodu (aspoň toho prirodzeného) sa rozhodne naplánovať nedá. No nemám strach. Keď to príde, príde to. Verím, že to spoznám, a verím tiež, že všetko dopadne dobre. Ako inak? 🙂 Veď žijeme v dobe, keď dokážu vypiplať aj sotva kilové bábätká. Keď dokážu zachrániť ľudí z „druhého brehu“. Muselo by sa niečo naozaj VEĽMI zvrtnúť, aby to nedopadlo dobre… 🙂

Obavy mám skôr z toho, čo príde potom. Stále mi v hlave behajú myšlienky, či mám všetko pripravené na jej príchod. Mám dosť teplého oblečenia? Nemala by som dokúpiť ďalšiu prikrívku či fusak? Nieže prechladne ešte počas prevozu z pôrodnice! A neprekáža, že na prebaľovanie mám iba nepremokavú podložku, ktorú položím na deku na stôl? A čo budem robiť, ak bude veľa plakať a ja nebudem vedieť, čo s ňou? Chcela by som ju nosiť v šatke, budem to vedieť? Keď s ňou pôjdem von, ako zistím, či je dostatočne dobre oblečená? A tak ďalej a stále dookola.

Čítajte tiež:

• Budem sa vedieť starať o svoje bábätko?
• S malým bábätkom do mrazu?
• Strie: Bojujte proti nim prírodnou cestou

Viem, že na odpovede si zrejme budem musieť počkať priamo na mrňúsku. Podvedome tuším, že to môže byť náročné, ale že časom sa to poddá a zvládneme to. Bude to síce malé a krehké stvorenie, ale nepôjde mi to až tak zle, aby som jej ublížila. Okrem iného, nebudem sa o ňu starať celkom sama. Okolo mňa je kopa zdrojov informácií, ak budem bezradná. A aj ochotné ruky. V najhoršom zostaneme trčať vnútri, až kým sa vonku neoteplí. 😉 Takže dýcham zhlboka a snažím sa už iba tešiť.

Som aj veľmi zvedavá. Aká bude? Na koho sa bude podobať? Aký to bude pocit, držať ju v náručí a vedieť, že toto stvorenie je moje? Teda naše? 😉 Moje a manželove… Predstavujem si, ako všetci traja ležíme vo veľkej posteli, mrňúska v strede medzi nami, všetci traja v polospánku-v polobdení a môj svet je v tej chvíli úplný. A potom sa netešte na pôrod… 😉

Viktória je v 38. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?