Zákerný votrelec cytomegalovírus

Väčšina ľudí o cytomegalovíruse ani nepočula, ani nevie, že ho má v tele. Tak teda, cytomegalovírus patrí do skupiny herpetických vírusov podobne ako napríklad vírus herpesu či pásového oparu. Všetky majú jednu podobnú vlastnosť, a to že po prvotnej infekcii zostanú prítomné v tele a prejavia sa znovu pri oslabení imunity.

Prvotné infekcie prebiehajú spravidla bez príznakov, len výnimočne sa môže objaviť teplota. Vírus sa rozšíri v organizme, aktivuje sa imunitný systém a biele krvinky začnú tvoriť protilátky. Chránia pred ďalšou infekciou, človek je potom už imúnny.

Kedy prestáva sekať dobrotu

V tehotenstve sa však „spiaci“ vírus môže prebudiť a pôsobiť problémy. K jeho aktivácii dochádza najčastejšie v poslednom trimestri, a preto často aj k infikovaniu plodu počas pôrodu.

U zdravých donosených detí neznamená táto infekcia žiadnu hrozbu, bábätko nemusí mať ani žiadne príznaky. Horšie je to u detí nedonosených, prípadne s poruchou imunity, kde môže spôsobiť rôzne závažné ochorenia.

Našťastie je však pravdepodobnosť postihnutia plodu pri reaktivovanej infekcii matky malá. Oveľa závažnejšie to však je, ak sa žena s cytomegalovírusom stretne prvýkrát v tehotenstve a nemá teda proti nemu žiadne protilátky.

Prvý trimester je najrizikovejší

Prvotná infekcia v tehotenstve je najnebezpečnejšia v prvom trimestri, keď môže spôsobiť vážne poškodenie plodu. Vírus sa totiž naň prenáša placentou, a to po celé obdobie tehotenstva. Dieťa sa môže nakaziť aj pri pôrode, ale aj po ňom, prostredníctvom materského mlieka.

Ak sa plod infikuje, dôjde u neho k vrodenej infekcii, ktorá má predovšetkým v jeho ranom štádiu katastrofálne dôsledky. Vedie k vrodeným chybám mozgu, srdca či zraku, k poškodeniu sluchu a k celkovému spomaleniu vývoja, niekedy aj k odumretiu plodu.

Preto lekár odporučí radšej prerušenie tehotenstva. Nie však automaticky a u každej prvotne nakazenej matky. Najskôr sa musí vyšetrením zistiť, či sa infekcia už na plod preniesla. Ak sa matka nakazí ku koncu tehotenstva, prípadne dieťa pri dojčení, nemusia sa objaviť žiadne poškodenia.

Čítajte tiež:

• Čo by ste mali vedieť o vrodených vývojových poruchách
• Výhody dojčenia pre dieťa i matku
• Kedy sa báť teploty v tehotenstve 

Istota nie je ani pred počatím

Môže sa však tiež stať, že prvotná infekcia u matky prebehne bez toho, aby ju spozorovala. Dieťa sa narodí na prvý pohľad bez následkov, ktoré sa však prejavia neskôr. To bol prípad aj Francúzky Anne-Helène Labéssyovej, ktorá zistila, že sa jej dcéra nakazila týmto vírusom, až štyri a pol mesiaca po jej narodení.

„Ja sama som sa týmto vírusom nakazila tri mesiace pred jej počatím, ale vírus zostal aktívny a nebezpečný a následky sú vážne. Dcéra má jedenásť, nechodí, hovorí len málo a je mentálne retardovaná… Aj keď bola po narodení bez príznakov, veľmi skoro som zistila, že sa nevyvíja tak ako jej brat,“ hovorí Anne-Helène.

Rizikovým obdobím pre nastávajúce matku, ktorá prvotnú infekciu ešte neprekonala, teda môže byť aj štvrť roka, niekedy až pol roka pred počatím dieťaťa. Bohužiaľ výsledky nedávnych štúdií ukázali, že asi tretina žien u nás nemá proti cytomegalovírusu vytvorené protilátky, a tak im hrozia vyššie popísané riziká.

Ako sa teda brániť?

Cytomegalovírus je celosvetovo rozšírený a všadeprítomný, takže nie je ľahké sa mu vyhnúť. Nakazená osoba vírus vylučuje v slinách, moči aj iných telesných tekutinách. Nakaziť sa je možné teda aj pri pohlavnom styku.

Najviac sú vystavené riziku ženy, ktoré majú doma malé deti alebo s nimi prichádzajú pravidelne do styku. Vírus sa totiž šíri medzi deťmi v jasliach a v škôlkach, príležitostí je tam na to dosť, stačia zle umyté ruky. Preto práve na hygienu si treba dávať dobrý pozor a dôsledne ju dodržiavať. Znamená to umývať si ruky po výmene plienok, nebozkávať malé dieťa na pusu, neochutnávať jedlo jeho lyžičkou, nepiť z jeho pohára a nekúpať sa s ním.

Ak nastávajúca mamička má teplotu, pociťuje silnú únavu a tento stav trvá asi desať dní, mala by zájsť k lekárovi. Prítomnosť vírusu, respektíve protilátok sa dá zistiť z krvi. Bohužiaľ proti tomuto vírusu neexistuje žiadne očkovanie, a ak už tohto votrelca raz v tele máme, tak sa ho nezbavíme. Tiež protilátky, ktoré v tele vytvoria, nás nemusia stopercentne ochrániť pred ďalším nakazením. Preto je také dôležité robiť to, čo je v našich silách, teda dôsledne dodržiavať hygienu.