Žiarlivosť súrodenca môže byť nebezpečná

Súrodenecká žiarlivosť sa začína momentom narodenia mladšieho súrodenca a môže pretrvávať celý život. Kedy je nebezpečná? Hneď, ako väčšie dieťa ubližuje menšiemu. Ak to necháme bez povšimnutia, môže sa to neskôr, keď majú deti päť-šesť rokov a viac, prejaviť až fyzickou agresiou, bitím.

Zdroj: archiv redakce

Ako sa to začína…

Žiarlivosť sa začne prejavovať, keď je starší súrodenec odstrkovaný. Cíti sa ohrozený vo svojej pozícii. Mladší súrodenec mu zobral pozornosť, ktorú doteraz mal. On bol stredom vesmíru, on bol ten, okolo ktorého sa všetko točilo… Náhle príde „malý usmrkanec, je červený a nahnevaný a berie mu mamičku a otecka a všetko sa točí okolo neho…“ tak to batoľa vníma.

… a pokračuje

Čo robíme my dospelí, keď sa cítime ohrození? Buď utečieme, alebo bojujeme. Mali by sme sa vžiť do situácie, že sme trojročné dieťa, veľké, že len tak-tak dovidíme na postieľku, v ktorej je to, čo nás ohrozuje. Čo sa budeme snažiť spraviť? Zbaviť sa „toho“, čo je v postieľke. Ako? Buď malého udrieme, pohryzieme, poštípeme, proste mu budeme chcieť nejakým spôsobom ublížiť… Neznamená to, že by dieťa bolo v tomto prípade agresívne. Správa sa jednoducho tak, že sa snaží svojho „nepriateľa“ zbaviť.

Čia je to vina?

Vina tu padá na hlavu rodičov, ktorí nedokázali staršie dieťa na príchod súrodenca pripraviť. Niekto môže oponovať, ale to sa predsa nestáva… Áno, nemusí sa to vždy prejavovať tak, ako bolo napísané. Ale nebezpečná žiarlivosť môže byť „skrytá“, zakorenená niekde hlboko. Súrodenci budú spolu neustále súperiť a prejaví sa to napríklad vo vyššom veku.

U staršieho súrodenca sa môže rozvinúť i určitá porucha, neadekvátne správanie, vzdor, hnev, zlosť, neposlušnosť. To všetko je preto, že sa „malého nepriateľa“ nedokázal zbaviť. Keď sa batoľaťu nepodarí upútať pozornosť tým, že je dobré, upúta ju tak, že bude hnevať. Aby si ma všimli… Pretože i negatívna pozornosť je lepšia ako žiadna. Kedykoľvek začne staršie dieťa hnevať inak, ako hnevalo doteraz, mali by rodičia spozornieť. Zrejme chce rodičom povedať: „Vy si ma nevšímate, všímate si len malého.“ Je to pre rodičov jasné znamenie, že potrebuje ich záujem.

Čo sa s tým dá robiť?

Aby nebezpečná žiarlivosť nevznikala, musia rodičia rozdeľovať lásku spravodlivo, pritom akoby trochu uprednostňovať staršieho súrodenca. Jednoducho starší súrodenci by vždy mali zostať tí najstarší – toto privilégium by sa im malo ponechať. To sa často v rodinách nestáva. Všetko sa začne točiť okolo mladšieho súrodenca a starší sa ocitá na vedľajšej koľaji. Stretávam sa s tým, že túto traumu si ľudia so sebou nesú až do dospelosti. V poradni mi potom hovoria: „No áno, to je ale maznáčik rodičov, vždy ho mali radšej.“

Na žiarlivosť medzi súrodencami je iba jedna schéma: Ak sa k tomu staviame tak, že mamička je tučná a potom zrazu príde s „krikľúnom“ domov, žiarlivosť vznikne vždy. Na mladšieho súrodenca treba dieťa pripraviť dávno predtým, než príde na svet.

Žiarlivosť medzi batoľatami

Keď sú deti samy dve a nastane konflikt, nikdy nemôžeme rozriešiť, kto ho začal. Veľa rodičov sa ma pýta, čo majú v tomto prípade robiť. Tu je jediná rada: nenechávať deti samotné, treba ich mať neustále pod dohľadom. Aj mladší súrodenci sú totiž celkom dobrí „podpichovači“. Väčší niečo urobí, malý to od neho odkuká a vráti mu to. Rodičia sa nedopátrajú, kto to začal. A karhať staršieho, že ho to naučil, nikam nevedie.