Zuzana v 14. tt: Ďakujem!

Nemôžem uveriť, že je to už mesiac, odkedy ma moja pani gynekologička, sústredene hľadiac do monitora prístroja, s povzbudením informovala, že mám gemini bichoriales. Najskôr mi to znelo ako nejaká strašná choroba. Trochu som sa zľakla a trochu aj upokojila, že to nakoniec predsa len nebude tehotenstvo, ale že mám nejakú gynekologickú abnomalitu. Tento stav však trval len niekoľko sekúnd, kým mi pani doktorka preložila do nášho ľubozvučného jazyka, že ide o dvojvaječné dvojčatá. Najskôr som sa trochu zahanbila, že mi to nenapadlo, však to je v každom horoskope, a potom mi to došlo… : -)

Pamätám si, aká som bola zmätená a šťastná zároveň, keď mi moja sympatická pani gynekologička na čiernom displeji ukázala dve malé bijúce srdiečka. A hneď vzápätí sa dostavili obavy. Ako sa postaráme o ďalšie dve deti? A k tomu sa pridali ďalšie obavy alebo skôr tiché prosby: „Len aby boli v poriadku! Len aby boli zdravé!“

Včera som bola s malou dušičkou na kontrole. Týždeň predtým mi totiž brali krv na vyšetrenie genetických porúch. Síce som pri prvých dvoch tehotenstvách nemala žiadne problémy ani komplikácie, no myslím, že každej mamičke napadne i táto možnosť. Ja som to mala v sebe vždy tak, že ak by som mala postihnuté dieťa, bol by to asi jediný dôvod, pre ktorý by som šla na interrupciu. I keď si uvedomujem, že by to bolo odo mňa čisto sebecké, zároveň viem, že takú veľkú zodpovednosť a celoživotnú obeť by som neuniesla. A tak som sa bála. Veď sú predsa dve. Čo by bolo keby… Keby jedno… Ako by som sa zachovala? Aké by bolo riešenie? Bolo by nejaké?

Prečítajte si tiež:

• Kontrolný ultrazvuk v treťom mesiaci: štandard alebo nadštandard
• Test: Dvojičky a trojičky
• Prečo a ako sa rodia dvojčatá či pätorčatá?

Ďakujem Bohu, Prírode, všetkým ostatným Bohom i Svätým, že som sa tejto dileme nemusela postaviť zoči-voči. Výsledky krvi boli negatívne a i meranie NT u bábätiek dopalo výborne. Tak mi odľahlo, že si to všimla i moja pani doktorka a na moje otázky mi odpovedala, že pokiaľ by bol jeden z plodov poškodený, robí sa to potom tak, že sa mu do srdiečka vstrekne kyselina.

Znie to strašne! Ozaj neviem, či by som bola schopná takéto niečo podstúpiť. Samozrejme, tento zákrok môže poškodiť i druhý plod…

A s týmto by som dnešný článok i ukončila. Akýmsi zamyslením či vyjadrením úcty… Totiž ešte teraz, keď si na to spomeniem, som smutná, ježia sa mi všetky chlpy na tele a je mi mierne nevoľno. Ozaj vyjadrujem svoju úctu a posielam veľa sily všetkým maminkám, ktoré si niečím takýmto strašným museli prejsť. Nech už ich rozhodnutie bolo akékoľvek, ozaj tieto silné ženy nesmierne obdivujem…

Zuzana je v 14. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?