Zuzana v 15. tt: Prvý trimester za mnou!

Je to taký malý paradox. Svoju novú gynekologičku mam len spred leta. Prešla som k nej od fantastického doktora, ktorý však pracoval v súkromnom zariadení a mne sa zdalo neuveriteľne pridrahé dávať ročne vyše stovku za polhodinu jeho starostlivosti, i keď ozaj nadštandardnej. Keďže totiž nemávam žiadne komplikácie (ak sa nerátajú občasné mykózy) a ďalšie bábätko sme neplánovali, ku gynekológovi som chodila len raz ročne na pravidelnú prehliadku.

A najmä – odkedy sa presťahoval do nového súkromného sanatória, bola som tam za tri roky iba dva razy, z toho prvýkrát hneď po šestonedelí. Zdalo sa mi skrátka, že tam nepatrím. Sestričky na recepcii sa na mňa hľadeli ako na dáku chuderu (neprišla som ani autom, ani v Chaneli) a ja som sa v tom prostredí cítila tak neuveriteľne zle, že i keď mi to bolo ľúto, rozhodla som sa, že za takýto nepríjemný zážitok tie peniaze ozaj neobetujem…

Hľadala som teda niečo bližšie svojmu bydlisku a našla som výborné recenzie na svoju súčasnú pani doktorku. (Inak oceňujem človeka, ktorý vymyslel stránku lekar.sk, myslím, že je to ozaj veľmi nápomocné.)

Poplatky boli pomerne nízke, za jednu návštevu desať eur. „Super!“ – myslela som si. „Ročne ušetrím stovku, to sa oplatí!“ Kto mal čo i len tušiť, že po prázdninách sa vrátim už i s „nákladom“ v brušku… 🙂

Musím však povedať, že som veľmi veľmi spokojná, pretože táto pani doktorka je rovnako príjemná, milá, profesionálna – skrátka fantastická, no tých spomínaných 10 Eur u nej nechám za každú jednu návštevu. A morfológia vyjde až na 30! A to musím chodiť nie raz za mesiac, no keďže mam dvojčiatka, tak každé tri týždne! Keď si to tak zrátam, mam pocit, že poriadne preplatím. :–)

Na Babywebe tiež nájdete:

• Cestovanie v tehotenstve
• Óperka, opatrovateľka alebo stráženie detí
• 10 tipov na cestovanie v tehotenstve bez stresu

Prvý trimester je teda úspešne za mnou! Uplynul ozaj hladko, keďže som vlastne polovicu z neho ani len netušila, že sa v nejakom prvom trimestri nachádzam… Bolo to, rovnako ako moje prvé dve tehotnosti, ozaj bez akýchkoľvek ťažkostí a komplikácií, teda aspoň tých fyzických. (Ak teda nepočítam radšej bližšie nešpecifikované ťažkosti tráviaceho charakteru.)

Jediné, čo mi pripomínalo, že som „v inom stave“ (teda okrem už vyššie uvedeného), bol môj čuch „heroínového psa“ – doslova vyňuchám všetko na xy metrov a z vône (či zo smradu?) svojej obľúbenej činy sa mi opäť zdvíha žalúdok. Keď si len predstavím, že by som si mala do úst vložiť nejaký pražený slíž – brrrrrrrr…

No a tiež chute – aj keď to nie je nejaké radikálne typu kyslá kapusta a nakladané uhorky (aj keď musím uznať, nepohrdla by som : -)), v prvom trimestri šlo skôr o nechutenstvo do jedla ako o zvláštne chúťky. Raz som napríklad na prianie svojej malej robila pečené kura a bola som z neho schopná zjesť iba zemiaky, cibuľku a jabĺčko. : -) No a mäso vôbec – malí sa asi rozhodli, že budú vegetariáni. Tolerovali mi len šunku na maslovom chlebe. Zato mandarínok som jedla denne po kile. Ešteže mali v Tescu jesenné akcie… : ) No teraz už je opäť všetko viac-menej v normále, a začínam opäť jest rada. 🙂

Takže to by bola taká mala bilancia:

• Chute, čuchy a iné ťažkosti – opísané vyššie : -)
• Nárast váhy – nulový (za prvé tri mesiace som schudla dve kilá a za posledné dva týždne som ich úplne poľahky pribrala späť.
• Výkyvy nálady – tie by vám asi lepšie vedel špecifikovať môj muž, zrejme by povedal, že som občas protivná (ale tiež by pravdepodobne poznamenal, že to s tým tehotenstvom nemá zas až toľko spoločného. : -)

Zuzana je v 15. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?