Zuzana v 22. tt: Pišuláky cez celú obrazovku!

No a okrem toho skoro počas každého vyšetrenia pridá nejakú vtipnú perličku navrch – nejaký neočakávaný úsmevný komentár: Minule tam len tak ležím a ona, skenujúc „obsah“ môjho bruška, hovorí:

„To je ,sranda´, že sme si ešte do minulého razu mysleli, že jeden z nich je baba!“
A ja na to: „Prečo? Teraz sa odhaľujú?“
A ona že: „No jasné! Pišuláky majú cez celú obrazovku!“
Tak som sa zabavila a išla som domov vo veselej nálade.

Nabudúce mám už cukrovkový test, takže sa mám na čo tešiť. Už som si radšej preventívne i kúpila glukózu, aby mi ju náhodou „nevypredali“.

Veľmi dobre sa na tento test pamätám, nepatril práve medzi tie najpríjemnejšie. Odber krvi mi prinajmenšom neprekáža, dokonca ani dvakrát počas dvoch hodín. No nalačno tá sladká brečka. Fu! A to ešte len tichučko dúfam, že kvôli tomu, že sa tam skrývajú dve, nebudem musieť „spucovať“ dvojnásobnú dávku…

Inak chalani sú super, kopú ako najatí, najmä ten „starší“. Toho druhého som dnes nechtiac udrela, dosť ma to vyľakalo, no snáď to nebolo nič vážne.

Človek si totiž často ani neuvedomuje, aký si na seba musí dávať pozor, respektíve pri akých všeliakých činnostiach si ho dávať musí. Ja nie som z tých prehnane ustráchaných matiek, ktoré radšej iba posedávajú doma s vyloženými nohami, aby sa im náhodou len niečo neprihodilo. A ani si to pri svojich deťoch a povinnostiach nemôžem dovoliť. Povedala by som, že som celkom akčná, no nie nerozvážna. Jasné, že keď sa s babami blbneme, dávam pozor aby ma nekopli do brucha alebo podobne.

Čítajte tiež:

• Mýty a povery o tehotenstve
• Ultrazvukové vyšetrenia počas tehotenstva
• Vzťah tehotenstva a cukrovky

No nikdy by mi ani do päty nevošlo, že musím dávať pozor ešte i pri prechádzaní dverami: Keď som dnes totiž niesla do detskej izbičky malú postieľku pre bábiky – jedna ruka pri brušku, druhá z druhej strany, narazila som postieľkou do rámu dverí a ruku som si celkom slušne vrazila do brucha. Tak ozaj dúfam, že moja koža a tuk a plodová voda a všetky tie vrstvy to stlmili a malý to príliš necítil. Komplikácie nepociťujem žiadne a chlapci naďalej kopú, akoby trénovali na šampionát, tak azda sú obaja zdraví a spokojní.

Rozmýšľam, že tentoraz asi pôjdem na ten 3D/4D ultrazvuk. Pri babách som nebola, ani ma to nelákalo, no teraz mám opačné pocity. Keby bolo vo mne jedno, asi nad tým opäť neuvažujem, no s dvojičkami je to predsa len o niečom inom. Je zaujímavé vidieť ich tam deliť sa o spoločný priestor a rozmýšľať nad tým, ako si tam asi spolunažívajú. Ktovie, ako sa navzájom vnímajú? Komunikujú spolu? Už i začínam byť zvedavá, ako budú vyzerať. Budú podobní alebo úplne rozlišní?

A ešte jedna novinka – po „až“ troch mesiacoch odchádzam z práce. Trojmesačná skúšobná lehota sa mi totiž skončila no a keďže som v tej „skúške“ obstála, ako som obstála. : -)

Musím však povedať, že rozhodnutie ukončiť prácu prišlo tak trochu z mojej strany, ozaj mi to prostredie nerobilo dobre (rýchle zhrnutie: počítač, telefón, umelé osvetlenie, klimatizácia, hluk, vydýchaný vzduch a stres), i doktorka mi sama povedala že by ma vypísala na rizikové. Mám totiž dosť bolesti chrbtice. Musím si nájsť viac času na seba a napríklad i na to cvičenie. Pred pár mesiacmi som ukončila rehabilitáciu a odvtedy som si k tej podložke na cvičenie a gymlopte ani nepričuchla. (Môžem ešte pridať ďalší záväzok do nového roka alebo už je neskoro?)

Uf! Ok, ďalší deň za mnou. Baby uložené, muž mimo domu, takže na zem rozkladám žehliacu dosku a do dévedéčka vkladám Brokeback Mountain. Krásny deň všetkým! 🙂

Zuzana je v 22. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?