Zuzana v 27. tt: Zimné radovánky
TEHUĽKA LIVE! ZUZANA Včera sme sa konečne po dlhom čase vyhrabali z príjemného tepla nášho domova do nie až takej tuhej bratislavskej zimy. A bolo to ešte lepšie, ako sme dúfali.
Zdroj: archiv redakceFoto z ateliéru Ina Foto, www.inafoto.sk
Takí sme boli šťastní! A, samozrejme, najmä baby: Posledné zasnežené víkendy sme totiž všetci spoločne alebo na striedačku chorobovali, a tak sme si tú „čarovnú bielu prikrývku“ neužili azda ani na chvíľočku.
Muž je skôr teplomil, čiže jemu to ani príliš neprekážalo, no ja som ako dieťa milovala chodievať s našimi na sánkovačky a dlhé zimné prechádzky, guľovačky a stavanie snehuliakov či ľadových iglu. Dnes je toho snehu však akosi pomenej, ako si pamätám z detstva. To sme celé víkendy ozaj trávili niekde doslova „zahrabaní„.
No a, samozrejme, by som bola rada, keby i moje baby mali takéto čarovné „ľadové spomienky a zážitky“. Veď predsa dnes také obľúbené videohry a sledovanie telky nenahradia deťom tú jedinečnosť krásnych (nielen) zimných okamihov! (Dokonca ani keď ide o pozeranie už predtým spomínaného a obľúbeného „ľadového animáku“ Frozen.)
No a ktoré dieťa by nemilovalo sneh?
Občas to musí byť ozaj doslova magické žiť niekde v horách, po škole ešte na chvíľočku „vypustiť“ deti pred dom a pozerať sa (možno aj pri domácich prácach) z okna, ako sa zabávajú, alebo sa celý víkend preháňať v snehu spolu s nimi, robiť anjelikov a kotrmelce, sánkovať sa a lyžovať (a potom sa hneď strčiť do teplej vane).
My tu v mestách máme sneh len na deň-dva a potom je to čľapkanica alebo stuhnutá čiernota…
Napriek tomu, že už od začiatku týždňa nanovo nenasnežilo a pred barakom sa nám už držala len trocha sčernetého stuhnutého nánosu niečoho, čo predtým pravdepodobne býval sneh, nabalili sme s nádejou do kufra auta sane, naobliekali sme sa a vyviezli sme sa na Kolibu. A tam veru bolo snehu! A ľudí! A detí! Všetci radostní, vysmiati a plní elánu a dobrej nálady.
Bolo to ozaj super! Decká sa nazabávali, ocko sa naťahal sánok a ja som sa usmievala a pozerala a fotila a bola som šťastná, že sú šťastní. Mala som skutočne chuť pridať sa a aspoň raz sa zviezť spolu s nimi na našich „maxisaniach“, ktoré sme dostali ako darček od našich asi pred piatimi zimami, no využili sme ich, žiaľ, iba minimálne. Povedala som si však, že budem rozumná a že ozaj nebudem riskovať, že sa mi podarí niekam „vykydnúť“ alebo sa s niekým nabúrať.
Na Babywebe tiež nájdete:
- Ako liečime chrípku a prechladnutie v tehotenstve
- Otec pri pôrode – radosť alebo komplikácie?
- Je cvičenie v tehotenstve prospešné?
Radšej som teda stála hore a zabávala som sa na tom, ako sa „nabúravajú“ iní. 🙂 Bola som tam v hojnej spoločnosti iných mamičiek, ktoré sa tešili zo svojich ratolestí (každého veku, vrátane svojich polovičiek).
Asi po hodinke ma však celkom slušne začali oziabať nohy (nehovorím už o tom, že po vypití asi litra horúceho termoskového čaju som neprešľapovala len kvôli tomu). A keďže som nechcela kaziť zábavu a celé osadenstvo ťahať domov, vyriešila som to ozaj pragmaticky – namiesto náhradných ponožiek, ktoré som si akosi nezobrala, som si v bufete natiahla na premrznuté končatiny svoje hrubé palčiaky a na ruky som si namiesto nich dala náhradné rukavice, ktoré som si požičala od staršej dcéry. A bolo mi opäť krásne teplučko. 🙂
Nakoniec prišli i naši kamaráti a potom sa to zmenilo na sánkové preteky medzi oteckami, ktorí si to nesmierne užívali.
No a keď sme prišli celí vytešení a zimou vyštípaní domov, napustili sme si horúcu vaňu, strčili sme si do nej nohy, ocko zatiaľ pripravil výborný obed a potom sme si všetci ľahli a spali ako dudky.
A dnes si to ideme zopakovať. 🙂
Tak vám všetkým prajem krásny týždeň a užívajte si snehu, pokiaľ sa ešte dá!
Zuzana je v 27. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?
