Zuzana v 30. tt: Ako som oslepla

Foto z ateliéru Ina Foto, www.inafoto.sk

Sedím si poobede a vychutnávam si (ani si už nespomínam, či zaslúžený :-)) oddych pri telke, keď tu zrazu si uvedomím, že už nejakú chvíľu ten dej aj tak nie príliš záživného filmu vnímam rozmazane… Pretriem si oči pod svojimi dioptriami, či len nezaspávam, no nie, som celkom čulá, okuliare nasadené, skúsim teda zatiahnuť žalúzie, či to nebude len tým svetlom, no ani to nič nenapraví, všetko v mojom okolí je tak, ako má byť, len moje oči akosi vypovedajú službu.

Vypnem televízor a rozhliadam sa okolo seba. To už sa ma zmocňuje mierna panika. Zavriem oči, niekoľko minút ich tak držím a keď sa opäť pozriem, zisťujem, že sa to nezlepšilo. Vidím rozmazane, občas dokonca vôbec. Poprechádzam sa po byte, zamierim do kúpeľne, vymyjem si oči, potom do kuchyne a hľadím z balkóna, no moje oči stále štrajkujú, podchvíľou úplne odchádzajú zo služby. To už sa moja panika celkom slušne stupňuje a dostávam sa až do stavu hraničiaceho s niečím, čo ani neviem opísať.

Po polhodine (lebo sa snažím nebyť až taká zúfalá a racionalizovať, no neprechádza to, a tak sa mienim o svoju paniku podeliť) telefonujem mužovi. Nie som mu však ani schopná poriadne opísať, čo sa deje, som v takom šoku, že mozog mi vynecháva slová a ja sa neviem vyjadriť. Vysúkam zo seba iba: „Niečo nie je v poriadku, niečo sa so mnou deje! Mám veľký strach!“ A potom nastraším ešte i našich, i tým zavolám.

To už som vďaka predchádzajúcemu telefonátu trochu pokojnejšia, ležím s vyloženými nohami a so zatvorenými očami a snažím sa koncentrovať si myšlienky a zosumarizovať slová.

Moja mama – anjel – hneď vysiela otca, aby ma šiel ratovať. Medzitým už prichádza i môj muž – takisto v miernej panike, myslí si totiž, že ma ide viezť do pôrodnice. Keď sa nakoniec z mojich už trochu súvislejších rečí dozvie, že len „slepnem“, až si tak vydýchne. 🙂

Na Babywebe tiež nájdete:

• 10 najčastejších tehotenských obáv: Vieme, čoho sa báť nemusíte
• Vaginálne vyšetrenie v tehotenstve a pri pôrode
• Prečo tehotné ženy omdlievajú?

Som rada, že už nie som sama, muž ma vyobjíma, upokojí, donúti ma trochu hovoriť, veľa piť a ja po chvíli prestávam mať srdce v hlave a vraciam sa do ako-tak normálneho stavu.

Po asi hodine a pol už opäť normálne vidím a najmä som schopná konečne zoštylizovať zopár súvislých viet. Vracia sa mi i moja rovnováha, no stále nechápem, čo sa to udialo.

Ešte v ten deň teda volám očnej lekárke, ktorá pri zistení, že mám nielenže permanentne nízky tlak, no som ešte i tehotná, jasne skonštatuje, že mám skôr problém gynekologický ako oftalmologický alebo neurologický. Pre istotu ma aj tak objedná na ďalší deň na vyšetrenie, no ako dobrú radu nad zlato pripojí, že mám hovoriť so svojou gynekologičkou.

A tak po týždni, na gynekologickej kontrole pri bežnej otázke, či je všetko v poriadku, spomeniem túto príhodu. Pani doktorka sa príliš nečuduje, len prikyvuje, akože je to úplná „normálka“, dodáva, že som ešte i anemická, takže musím brať dvakrát denne železo a najmä – namiesto pôvodnej „jednej až dvoch šálok kávy denne“ mi naordinuje „minimálne dve-tri“. 🙂

A tak smelo kávičkujem, vychutnávam si to, zajedám liekmi (to teraz znie ozaj zle – myslím tým vitamíny, magnézium a železo :-)), a dúfam, že tá príhoda sa už nezopakuje a ak náhodou áno, mám v pohotovosti pripravený tlakomer, kávovar, vodovod a tiež myslím na to, že namiesto strašenia príbuzných budem radšej skúšať zacvičiť si alebo inak sa „prekrvovať“. 🙂

Inak určite ste si všimli, že minulý týždeň mi okrem nového článku pribudla i nová – profesionálna fotografia. Takže odteraz sa už na vás nebudem „vyškierať“ zo svojej „homemade selfie“ :-), ale budem vám – pravdepodobne každý týždeň (ako to „réžia“ zariadi 🙂 ukazovať svoje rastúce bruško z inej perspektívy.

Za túto zmenu vďačím Babywebu a najmä veľmi príjemnej fotografke – Sladine Národovej. Stretli sme sa pred dvoma týždňami, povedali sme si svoje predstavy a strávili sme spolu dve veľmi príjemné dopoludnia. Sladina – alebo Ina, ako sa prezentuje na webe (inak nie, nie je ani Srbka, ani Ukrajinka – aj ja som si to pôvodne podľa mena myslela a tam i smerovala moja prvá zvedavá otázka k nej. Je to Slovenka so zaujímavým menom po svojej mamine. 🙂 Je nielen dobrá fotografka, no veľmi milý, spontánny a kreatívny človek, takže sme si super sadli, fotili sme v absolútnej pohode a dobrej nálade, takže dúfam, že i na fotkách to vidno a vrelo Vám ju všetkým odporúčam. Už sa teším na ďalšie – možno i outdoorové fotenie. 🙂 Určite si teda kliknite i na jej stránku – www.inafoto.sk.

Zuzana je v 30. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?