Zuzana v 35. tt: „Teória gumy“ alebo Len aby tá guma nepraskla

Foto z ateliéru Ina Foto, www.inafoto.sk

Hovorím, nie je to príliš „gustiózne“, no musím sa s tým napriek tomu podeliť. 🙂 Sedím si tak na záchode (a hrám karty na telefóne, baby sú už uložené a ja „oddychujem“ po náročnom dni), keď mi zrazu na vécko vtrhne malá.
„Čo je, zlatuško, prečo už nespíš?“ – pýtam sa nie príliš zaujato, už totiž tieto situácie celkom dobre poznám.
„Potrebujem ešte cikať!“ – hovorí mi mierne maznavo so šibalským zábleskom v očiach, z ktorého mi je úplne jasné, že keď sa posadí na záchod, nevytlačí ani kvapku, no napriek tomu sa na ňu usmejem a začnem sa utierať, že ju idem pustiť. A vtedy, len tak mimochodom, vyhlási: „Dúfam, že si nevykakala i tie bábätká!“

A tak sa smejem ešte doteraz a aj keď by som to asi príliš analyzovať nemala, priala by som si, aby bol ten pôrod taký ľahký, ako ho zjavne vidia moje ratolesti… 🙂

Tento týždeň som bola prvýkrát na vyšetrení už v pôrodnici – na Kramároch. Dostala som nesmierne sympatického, usmievavého doktora, s ktorým sme si – aj napriek tomu že mal pacientok až-až – zažartovali, potrkotali a cítila som sa u neho veľmi príjemne, ako by som ho už poznala. I jeho sestrička bola veľmi sympatická a milá, obaja boli prívetiví a ľudskí a ja som mala z tej „návštevy“ perfektný pocit.

Až kým ma neposlali hore do pôrodnice na monitor. Tam ma privítala sestrička a hneď ako zistila, že čakám dvojičky, povedala:

„Ahá! Bude cisarák!“ A keď som sa začala veľmi jemne ohradzovať, že dúfam, že nie, mala tisíc dôvodov, prečo určite áno. Keď som teda skúsila s úsmevom zmeniť taktiku a „namietať“ štýlom „ja to zvládnem“, hneď ma „dala dolu“, že to vlastne nezvládnem.
A tak som si teda dovolila poznamenať, že už pôjde o môj tretí pôrod, teda už som skúsená rodička, ktorá si niečím prešla, a „dám to!“. No uzemnila ma, že práve tretí je podľa ich interných štatistík najkomplikovanejší. A vzápätí prirovnala moju maternicu ku gume na už obnosených nohaviciach, ktorá sa postupne rozťahuje a rozťahuje a už je príliš roztiahnutá a nie natoľko výkonná ako predtým.

Ešteže nepovedala, že „praskne“, lebo to by už bolo asi aj na mňa – zarytú optimistku – priveľa. 🙂

Čítajte aj:

• Prečo nemôžem porodiť úplne prirodzene?
• Vaginálny pôrod po predchádzajúcom cisárskom reze: výhody a riziká
• Riziká cisárskeho rezu sa často podceňujú

A tak rozmýšľam, že ak sa bude dať, požiadam toho nesmierne sympatického doktora, aby ma odrodil, že si radšej zaplatím tie tri stovky. Veď predsa „rozrezať“ ma môže vždy, ak by nastali nejaké komplikácie, no pokiaľ je (a že zatiaľ i je!) prvý hlavičkou dolu, ani on nevidel žiaden dôvod, prečo by to nemalo byť možné a prirodzené.

Neviem, prečo sa momentálne upúšťa od naturálnych pôrodov a sú čoraz častejšie a častejšie sekcie. Je to trend? Alebo pohodlnosť doktorov?

Kamarátka, ktorá rodila pred pár mesiacmi, mi rozprávala, ako ju – len čo zistili, že je Nemka – chceli šupnúť na cisarák a až keď prišli na to, že hovorí celkom slušne po slovensky a nepraje si ho (a hlavne naň nebol žiaden objektívny dôvod), „dali tomu šancu“. A tiež mi povedala, že vo vedľajšom pôrodnom boxe bola Kórejčanka, a tú, keďže po slovensky nevedela ani ceknúť, hneď „bez mihnutia oka“ „rozrezali“. A ešte pri tom i nie príliš pekným spôsobom komentovali jej neschopnosť komunikovať v našom jazyku…

Nebolo to našťastie v pôrodnici, ktorú som si vybrala ja, hovorím, ja som mala s doterajšími pôrodmi i doktormi len pozitívne skúsenosti, no rada by som si i tentoraz vyskúšala tú spomínanú „teóriu gumy“ na vlastnej koži a spoľahla sa na svoje telo, inštinkt a prípadne – prinajhoršom – na zásah šikovného doktora.

Vo štvrtok idem na ultrazvuk, tak uvidíme, ako sa tam chalani ešte pootáčali, verím tomu, že budú tentoraz už obaja hlavičkami nadol.

A tak uvidíme, kedy „povolím“…

Zuzana je v 35. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?