Zuzana v 37. tt: Denník minulého týždňa

Foto z ateliéru Ina Foto, www.inafoto.sk

Štvrtok

A tak zajtra nastupujem do pôrodnice. Preventívny príjem – tak to volajú. Musím povedať, že si myslím, že mám ešte trochu času, no vystrašili ma natoľko, že si pôjdem „oddýchnuť“ a zrelaxovať sa v „exkluzívnom SPA“ zvanom nemocnica Kramáre. Pevne verím, že tam aspoň dobre varia… 🙂

Všetko sa to začalo minulý týždeň, keď sa doktor Číslo 2 rozhodol hrať sa so mnou na Poľovníka a Vĺčka z Červenej čiapočky a v rámci pondelkovej hospitalizácie mi rozrezať bruško. No zachránila ma priam rozprávkovo milá teta sestrička, ktorá ma upokojila s tým, že mám prísť v utorok porozprávať sa s doktorom Číslo 1. Ale to už viete, je to akýsi „príbeh na pokračovanie“:

Utorok

Vykračujem si teda – plná akýchsi neurčitých očakávaní – k tomu „svojmu“ docentovi – sympaťákovi, teším sa, že ma povzbudí a upokojí, že mu vysvetlím svoju pozíciu a on zhodnotí situáciu…

Skoro sa však na mňa ani nepozrel! Niežeby sa so mnou ešte obťažoval porozprávať! Len mi vynadal, že som nezodpovedná, že ohrozujem svoje dieťa a že ak nechcem nastúpiť do nemocnice, musím podpísať reverz, no nech sa pripravím, že môžem niesť dôsledky!

Tak toto som ozaj nepotrebovala! Veď ja som predsa nikdy nepovedala, že nenastúpim, keby mi to niekto povedal iným spôsobom, porozprával sa so mnou, vysvetlil mi, o čo sa vlastne jedná a PREČO? a nie štýlom: „Príďte, urobíme sekciu“, tak by som aj išla.

Ja predsa nie som nerozumný človek, ktorý chce ublížiť svojim deťom! Len sa mi zdá, že doktori ma v jednom kuse do niečoho tlačia a forsírujú a ani nič neobjasnia, som už taká znechutená, že mám pocit, že by som sa najlepšie odrodila sama doma v pohodlí vlastnej izby, ako to urobila pred týždňom moja kamarátka (teda tú odrodil jej partner).

Momentálne by som najradšej zmenila doktora, pôrodnicu, mesto, štát, skrátka sa tomu všetkému úplne vyhla a asi by som ani vôbec neporodila. Sakra! Juj! Nech mi radšej teraz nikto nezavolá alebo nebodaj „nevlezie do cesty“, lebo si to teda pekne „odskáče“. 🙂

Som skrátka v totálnej depresii. Mám pocit, že každý jeden človek na tejto planéte sa pokúša (a dnes celkom úspešne) absolútne nabúrať môj morál, neviem sa rozhodnúť, či by som radšej niekoho zbila alebo plakala alebo ziapala. Skrátka to musím zo seba dostať nejako von, no som taká znechutená a zdeptaná, že tuším ani to mi nejde…

Na Babywebe tiež nájdete:

• Prečo a ako sa rodia dvojčatá či pätorčatá?
• Komplikácie pri pôrode
• Prečo pribúdajú cisárske rezy?

V ten istý deň (o pol hodiny neskôr)

A je to! Hotovo! Volal mi muž. Najprv som sa na neho teda rozkričala, vynadala som mu, zopárkrát som udrela do gauča, potom som sa rozplakala, poplakala som si, dojedla som svoje nudle a už mi je značne lepšie. Idem sa skúsiť usmievať a pozitívne sa presviedčať, že sú to len malichernosti a že bude vlastne všetko fajn…

Naspäť vo štvrtok

Na dnes som bola objednaná na monitor a tak som sa potom o tom všetkom opäť porozprávala s doktorom, ktorý sa dnes rozhodol byť na mňa opäť milý a všetko mi to vysvetliť. Povedal, že bude omnoho lepšie, keď ma budú mať tam a budú mať možnosť 24 hodín denne ma sledovať a keď to príde, budú pripravení. Možno ani cisarák nebude potrebný, to uvidia podľa pozície detí, no aby sa nič „nepoondilo“ a nepodcenilo, bude lepšie – pre nich, pre mňa i chalanov – keď ma skrátka budú mať na očiach.

A tak zajtra v piatok nastupujem…

Zuzana je v 36. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?