Syndróm polycystických vaječníkov (PCOS)

Príčina tohto ochorenia nebola doteraz zistená, ale existuje niekoľko teórií vysvetľujúcich jeho vznik. Jedna z teórií označuje za príčinu syndrómu PCOS hormonálnu poruchu uvoľňovania hormónov gonadotropínov z predného laloku podmozgovej žľazy. Ich úlohou je zaistiť správne fungovanie vaječníkov. Charakteristickým laboratórnym nálezom je zvýšený pomer luteinizačného hormónu k folikulostimulačnému hormónu.

Ďalšia teória vysvetľuje vznik syndrómu PCOS porušením tvorby hormónov produkovaných vaječníkmi a nadobličkami, čo súčasne súvisí i s poruchou metabolizmu hormónu inzulínu.

Preukázal sa dedičný základ tohto ochorenia. Na jej vzniku sa pravdepodobne podieľa viac génov a svoju úlohu hrá aj vplyv vonkajšieho prostredia. V rodinách žien so syndrómom PCOS sa u mužov zistila necitlivosť tkanív na hormón inzulín a predčasná plešivosť do 40. roku veku.

Klinické prejavy

Pre kožné príznaky, ktoré vznikajú na základe zvýšenej hladiny mužského hormónu androgénu v krvi, je súhrnný názov hyperandrogenizmus. Medzi tieto kožné príznaky patrí akné, zvýšené ochlpenie (hirsutizmus) a plešivosť (alopécia).

Ďalším hlavným prejavom syndrómu PCOS sú cystické zmeny na vaječníkoch, ktoré majú svoje ultrazvukové kritériá. V súvislosti s hormonálnymi zmenami je častým nálezom u žien porucha menštruačného cyklu, v ktorom buď dochádza k ovulácii len ojedinele, alebo vôbec (anovulácia).

Úplne vyvinutý obraz tohto ochorenia vylučuje spontánne otehotnenie bez predchádzajúcej hormonálnej stimulácie vaječníkov. S hormonálnymi zmenami, ktoré sprevádzajú syndróm PCOS, súvisí zvýšená hladina hormónu inzulínu, ktorý ovplyvňuje hladinu cukru v krvi, ďalej necitlivosť tkanív na inzulín, zmena metabolizmu tukov a obezita, ktorá sa vyskytuje asi u 50 % pacientok.

Neskoršie riziká

Hormonálne a metabolické zmeny, ktoré sú súčasťou syndrómu PCOS, sú rizikovými faktormi niektorých závažných ochorení, predovšetkým cukrovky 2. typu, ischemickej choroby srdca a karcinómu sliznice maternice.

Diabetes mellitus 2. typu

Medzi známe rizikové faktory, ktoré sa podieľajú na rozvoji cukrovky 2. typu, patrí porucha uvoľňovania hormónu inzulínu, odolnosť tkanív proti inzulínu a obezita. Mnohé štúdie preukázali častejší výskyt cukrovky 2. typu u žien so syndrómom PCOS v mladšom veku, hlavne ak sú obézne. Preto sa syndróm PCOS považuje za závažný rizikový faktor poruchy glukózovej tolerancie a následne i cukrovky 2. typu. Štúdie dokazujú, že u tehotných žien, ktoré sa liečili so syndrómom PCOS, sa častejšie vyskytuje tehotenská cukrovka a v poslednom trimestri preeklampsia.

Kardiovaskulárne ochorenia

U žien so syndrómom PCOS je častým nálezom porucha metabolizmu tukov a brušný typ obezity prejavujúci sa väčším obvodom pása, čo sú závažné rizikové faktory rozvoja kardiovaskulárnych ochorení. Zo štúdií vyplýva častejší výskyt hypertenzie a ischemické choroby srdca u žien, ktoré sa v minulosti liečili so syndrómom PCOS.

Karcinóm sliznice maternice (endometria)

Štúdie z USA preukázali až päťnásobne vyššie riziko karcinómu endometria u žien so syndrómom PCOS. Príčina vyššieho rizika tohto ochorenia sa vysvetľuje nadmernou stimuláciou sliznice maternice hormónmi estrogénmi. Estrogény vznikajú chemickou premenou z mužských hormónov androgénov, ktorých je pri syndróme PCOS nadbytok, a tak vzniká i viac estrogénov. Túto premenu podporujú i tukové bunky, preto je závažným rizikovým faktorom vzniku karcinómu sliznice maternice obezita.

Čítajte tiež:

• Najčastejšie gynekologické ochorenie? Maternicová myomatóza
• Nepríjemnosť zvaná kyretáž
• Umelé prerušenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov

Liečba

Liečba žien so syndrómom PCOS by mala byť individuálna. Základom je nadviazať so ženou dobrý terapeutický vzťah a stanoviť si ciele, ktoré od liečby očakáva. Niektoré ženy chcú odstrániť kožné príznaky, ktoré často sprevádzajú depresie, iné ženy si želajú otehotnieť. Na prvom mieste sú režimové opatrenia. Obéznym ženám sa odporúča redukcia hmotnosti a zmena životného štýlu. Preukázal sa okamžitý nástup ovulačných cyklov a otehotnenie u žien, ktoré schudli.

Hormonálna antikoncepcia je liek prvej voľby u žien, u ktorých si prajeme upraviť nepravidelný menštruačný cyklus a ovplyvniť kožné príznaky. Obdobie podávania hormonálnej antikoncepcie na ovplyvnenie akné je asi 6 mesiacov. Zvýšené ochlpenie reaguje na liečbu pomalšie, niekedy je nutné hormonálnu antikoncepciu užívať dva roky. Vhodné je užívať hormonálnu antikoncepciu nepretržite s týždenným vysadením raz za 2-3 mesiace. Ďalším dôvodom na nasadenie hormonálnej antikoncepcie je prevencia nadmerného rastu sliznice maternice a vzniku zhubného bujnenia.

Antiandrogény sú hormóny, ktoré sa podávajú na ovplyvnenie kožných príznakov. Jednak môžu byť súčasťou hormonálnej antikoncepcie, ale môžu sa podávať i samostatne, najmä ak pre ženu nie je kombinovaná hormonálna antikoncepcia vhodná alebo ju odmieta z náboženských dôvodov. Ďalším dôvodom na ich podávanie je ťažká forma nadmerného ochlpenia.

Lokálne prostriedky na ošetrenie akné a nadmerného ochlpenia majú svoju úlohu, pretože nástup účinku liekov je až po niekoľkomesačnom užívaní. V posledných rokoch sa uprednostňuje laserové ošetrenie.

Lieky zvyšujúce citlivosť tkanív na inzulín (metformín, thiazolidiny) znižujú hladinu hormónov androgénov v krvi, znižujú hmotnosť a upravujú menštruačný cyklus.

Ženám, ktoré si prajú otehotnieť, sa odporúča redukcia hmotnosti tak, aby ich BMI bolo pod 30 kg/m2. Potom sa vyvolá ovulácia clomifencitrátom (Clostibegyt), prípadne sa vykoná laparoskopické ošetrenie cystických vaječníkov.

Z preventívneho hľadiska by sa mal ženám so syndrómom PCOS urobiť orálny glukózotolerančný test (OGTT), ktorý odhalí poruchu metabolizmu cukrov. V prípade, že sa žene preukázala porucha glukózovej tolerancie, mal by sa OGTT vykonať za rok. V prípade negatívneho výsledku by sa mal zopakovať za dva roky.