Som matka – kedy som si to uvedomila?

Fakt, že som mama, som si uvedomila asi až po roku. Dcérka práve spala a zrazu som pochopila: „Som mama, ako bola moja mama, a ona nikoho iného nemá, to ja sa o ňu musím postarať. Je taká bezbranná.“

Nebolo to ťaživé, bolo to príjemné, mala som pocit, že sa mi podarilo niečo pekné, zmysluplné.
Kým sa malá narodila, nikdy som nedržala žiadne bábätko, nemala som žiadne skúsenosti, v pôrodnici som si v duchu hovorila: „Aha, takto sa akože bude prebaľovať.“ Potom však bolo všetko prirodzené, šlo mi to úplne samo.
S. A. (31), dcéra (7)

Že som vlastne mama, to mi dlho nedochádzalo. Mám dve deti, trojročného chlapčeka a trojmesačné dievčatko. Všetko sa to proste dialo a ja som takto nestihla premýšľať. Keď sme pred mesiacom išli na dovolenku do Rakúska a ja som sa na benzínke vracala od kasy, úplne som sa zarazila: „Tak toto auto plné ľudí a vecí, to je moja rodina…“ Zrazu mi došlo, že už mám dve deti a že je to neuveriteľné.
Nedávno ma ešte úplne dojala chvíľka, keď ku mne prišiel syn a naraz povedal: „Mamička…“ To som ho neučila. Mala som slzy na krajíčku.
M. M. (31), syn (3 roky), dcéra (3 mesiace)

Dobre si pamätám, že som si materstvo oveľa viac užila so svojím druhým synom. S prvým synom bolo všetko nové, prvýkrát, nestíhali sme si tak užívať, človek nemal toľko skúseností. Toho druhého sme oveľa viac vnímali a aj viac rozmaznávali.
Z. M. (56), synovia (29, 32)

Úlohu mamy som si uvedomovala už počas tehotenstva, bol to taký plynulý prechod. Dieťa sme chceli už dlho, nešlo to a napriek tomu sme sa neustále tešili. Z tehotenstva som potom mala veľkú radosť. K pocitu „som mama“ dosť prispeli aj pohyby a kopanie dieťatka, ten malý tvor dával o sebe vedieť, bol to krásny pocit mať v sebe živého človiečika. Pohlavie sme dopredu nepoznali, keď sa narodil chlapček, bolo to v podstate prekvapenie.

Po pôrode som bola v siedmom nebi, dieťa bolo zdravé, pekné, bol to veľký zážitok.

Pri druhom dieťati som si vsugerovala, že to bude dievčatko, tehotenstvo prebiehalo dosť odlišne. Moje sklamanie po pôrode, keď sa narodil druhý syn, bolo z dnešného pohľadu, samozrejme, zbytočné. Iný priebeh tehotenstva s pohlavím dieťaťa nijako nesúvisel, bolo to len moje zbožné prianie. Tretie dieťa bola dcéra.

Ďalšie deti si človek užíva viac než to prvé. Už vie, že zážitky sú pominuteľné, a snaží sa preto všetko čo najviac vychutnať. Keď je veľká rodina, človek je v jednom kolobehu, ale v takých chvíľach, akými boli Vianoce, som pociťovala uspokojenie z toho nášho „davu“.

Je aj škoda, že poľavila mužova iniciatíva s fotením druhého a tretieho dieťaťa. Dnes ľutujem, že sme neboli lepšie technicky vybavení.

Mám radosť, že som babička. Už viem, že si to viac užijem. Bude to viac radosti a menej starostí. Aspoň dúfam.
Z. H. (64), dvaja synovia (35 a 33 + trojmesačná vnučka) a dcéra (29)

Pocit materstva na mňa doľahol hneď v pôrodnici, keď som uvidela malú. Bola to ohromná, neskutočná radosť.
A. C. (30), dcéra (2 mesiace)

Na Babywebe tiež nájdete:

Dieťa namiesto sexu
Aká som matka?
Syndróm ideálnej matky
Materstvo?To mi nikto nepovedal, že prvé slovo nie je mama