Za dieťaťom s jedlom nebehajme

„Nie je výnimočné, že dieťa povedzme v desiatich rokoch je iba štyri – päť druhov potravín,“ dodáva.

Kde sa stala chyba?

Prvý konflikt sa objavuje v čase, keď matka začína svojho potomka kŕmiť príkrmami. Strava má odrazu inú konzistenciu, inú vôňu, navyše je podávaná lyžičkou alebo z fľašky. Zážitok z takého jedla je pre dieťa nový a môže teda pôsobiť nepríjemne, čomu sa dieťa podvedome bráni. Rodičia však často považujú prvotné odmietnutie nového pokrmu za trvalé a danú potravinu už dieťaťu viac nedávajú (doslova „ho nechcú nútiť“).

Mnohí rodičia si neuvedomujú, že deti rastú nárazovo, nie plynule. Ak teda dieťa, ktoré bolo doposiaľ veľkým jedákom, odrazu prestane dojedať, nemusí to byť dôvod na paniku. Zrejme sa práve nachádza vo fáze, keď rastie pomalšie, a tak je i jeho potreba jesť o niečo menšia. Obdobie rýchlejšieho rastu bude zákonite nasledovať a chuť na jedlo sa opäť dostaví.

Približne vo dvoch rokoch veku dieťaťa nastáva etapa známa ako obdobie vzdoru. Z dieťaťa sa stáva samostatná malá osobnosť, ktorá sa snaží využívať a uplatňovať svoju vôľu. Toto obdobie sprevádzajú početné konflikty, či už vnútorné, alebo s vonkajším svetom, najčastejšie s rodičmi. Je to nevyhnutná etapa vo vývoji dieťaťa, aj keď sa, bohužiaľ, prejavuje častým a hlasným vzdorom proti všetkému, vrátane jedla.

Malé deti si osvojujú nové schopnosti pozorovaním a napodobňovaním svojho okolia. Preto rodičia, ktorí sa nestravujú správne, len ťažko naučia svoje deti zásadám správnej výživy.

Mnohí rodičia sú aj príliš úzkostliví. Veľakrát príliš dbajú na to, aby dieťa nikdy nebolo hladné, aby dobre rástlo a priberalo – a zvyčajne to preženú. Neváhajú použiť akúkoľvek taktiku, aby do dieťaťa dostali nejaký pokrm. Výsledkom je potom smiešne naháňanie potomka s lyžicou polievky či knedličkou na vidličke alebo dieťa divo mykajúce hlavou v detskej stoličke. Iní rodičia varia niekoľko náhradných pokrmov alebo povzbudzujú dieťa sušienkami, bonbónmi a inými maškrtami. Výsledkom je, že dieťa je len to, čo mu obzvlášť chutí, a ostatné odstrkuje.

Ako dieťa zlomiť a urobiť z jedla pôžitok?

Čo sa týka prístupu k dieťaťu, neexistujú, bohužiaľ, žiadne univerzálne pravidlá ani rady – vždy záleží na konkrétnych okolnostiach a konkrétnom dieťati. Treba však mať na pamäti, že si treba zachovať zdravý rozum a aspoň základný zmysel pre zdravú výživu.

Čítajte tiež:

• Nemá vaše dieťa chuť na jedlo? Vieme, ako na to
• Riešite doma problémy s jedlom? Chce to trpezlivosť
• Dieťa sa uči samostatne jesť

Ak chce dieťa čokoládu, prečo mu ju nedopriať? Rodičia by však nemali „obetovať“ hneď celú tabličku, stačí niekoľko štvorčekov. Môžu mu ponúknuť aj nejakú vhodnejšiu alternatívu maškrty, napr. sušené ovocie a pod. Drobná sladkosť dieťaťu neublíži, rodičovská autorita neutrpí a dôjde aj k čiastočnému uspokojeniu detského priania.

Pri budovaní vhodných stravovacích návykov pomáha:

• Základným predpokladom na osvojenie zdravých stravovacích návykov je bezpochyby príklad rodičov. Malé dieťa rado napodobňuje, a preto je preň najlepšie stolovať s rodičmi a dokonca jesť aj rovnaké alebo aspoň podobné jedlo. Ak totiž rodičia pripravujú pre svojho drobca jeho vlastnú „špecialitu“, dieťa sa môže domnievať, že majú niečo lepšie a prečo by teda ono malo jesť to horšie? Pri rovnako vyzerajúcom pokrme je, naopak, šanca na úspech mnohonásobne väčšia.

• Hovorí sa, že jeme aj očami. To platí i pre niektoré deti. Taký rozmixovaný „hnus“ by často dospelý nejedol a rovnaký postoj zaujíma aj časť detí. Pre týchto malých estétov je dobré skúsiť napríklad pokrm z väčších kúskov a dbať aj na farebnú kompozíciu.

• Deti vyžadujú rituály, či už ide o obľúbený hrnček, „môj“ tanierik alebo jabĺčko k desiatej. Súčasťou denných rituálov by mala byť i pravidelnosť v jedle. Okrem toho by sa rodičia mali vyhnúť častému ponúkaniu najrôznejších maškŕt medzi jedlami, to znamená, že medzi raňajkami, desiatou, obedom, olovrantom a večerou a v prípade odmietnutia jedla nechajte dieťa čakať až na ďalší pravidelný pokrm.

• Nie je dobré vyhrážať sa deťom trestami, ak niečo nezjedia. Niekedy nátlak rodičov dospeje až do takého stavu, že dieťa nie je schopné v ich prítomnosti vôbec nič zjesť, niektoré deti dokonca vracajú. Pamätajte, že jedlo má byť pre dieťa potrebou a nie zásluhou alebo milosťou preukazovanou rodičmi. Verte preto tomu, že dieťa sa do jedla nútiť nemá. Navyše – sú to práve rodičia, ktorí prehrávajú tento boj. Za jedlo by sa nemali veľmi často ani sľubovať odmeny, ale ak si dieťa praje nejakú sladkosť, môže ju dostať ako dezert (nie však ako predjedlo).

Článok vznikol na základe materiálov od MUDr. Pavla Neugebauera, praktického detského lekára.