Vieme hovoriť s vlastným dieťaťom?

Zradná civilizácia

V takomto prostredí privedieme na svet dieťa a snažíme sa ho vychovávať. Už v ranom veku ho zoznámime s televíziou, s mobilným telefónom a ďalšími „vymoženosťami“ našej doby. Ale ono prišlo na svet s rovnakou genetickou výbavou ako naše babičky, prababičky… Mozog malého dieťaťa nie je na takú záťaž pripravený, a tak má dieťa problémy so správaním, s koncentráciou pozornosti, s vnímaním samého seba, s hovorením, s kapacitou a kvalitou pamäti… Kvalita reči ustupuje do pozadia, veď komunikácia s počítačom je taká jednoduchá!

Rozprávajme sa

Skúsme si uvedomiť, koľko času denne trávime s dieťaťom a rozprávame sa s ním. Trúfam si tvrdiť, že je to žalostne krátky čas na to, aby si dieťa osvojilo potrebnú komunikačnú kompetenciu. Jediná cesta je poskytnúť dieťaťu dostatok príležitostí na hovorenie a náš kvalitný rozprávací vzor.

Napodobňovanie a vzor sú dva hlavné spôsoby, ako si dieťa vytvára vzťah k svojmu okoliu.

Dieťa všetko napodobňuje, a to hlavne do siedmich rokov. Všetko, čo sa odohráva v jeho okolí, čo môže dieťa vnímať svojimi zmyslami, čo môže z fyzického priestoru zapôsobiť na jeho duševné sily, to ho ovplyvňuje. K tomu patrí aj morálne alebo nemorálne správanie, múdrosť či hlúposť dospelých. Dieťa vedieme a vychovávame tým, čo sami robíme, čo cítime a čo si myslíme. Dieťa, ktoré má vo svojom okolí vhodné vzory, si jednoducho osvojí všetko, čo pre svoj ďalší život potrebuje.

Napodobňovanie

Rovnako tak aj reč a učenie sa reči si dieťa osvojuje napodobňovaním toho, čo spontánne vníma vo svojom okolí. Až do svojich siedmich rokov nepretržite imituje okolie. Dieťa je aktívna a inteligentná bytosť. Usilovne sa snaží porozumieť všetkému, čo sa okolo odohráva, včleniť sa do svojho okolia. Potrebuje však na to čas, pretože tento proces sa netýka len duševného života, ide ruka v ruke s celkovým vývojom organizmu.

Rodičia a vychovávatelia dieťaťa nesú plnú zodpovednosť za vývoj dieťaťa vrátane jeho vývoja reči. Prvopočiatky komunikácie sú nastavené už v období tehotenstva matky. Ešte nenarodené dieťa reaguje na pohodu, ale aj nervozitu matky, na zvuky a hluky z okolia, „spolupracuje“ pri pôrode atď. Už od prvého kontaktu matka s dieťaťom spolu komunikujú. Sú to kontakty verbálne aj nonverbálne (rečové aj nerečové). Matka sa dieťaťa dotýka, hladká ho, pestuje, prihovára sa mu, dojčí ho, spieva mu, hojdá ho…

Spätná väzba

Nemluvňa má v začiatkoch svojej existencie spektrum spojenia so svetom veľmi obmedzené. Ako rastie a nadväzuje kontakty s okolím (úsmev, pomrnkávanie, ale aj plač), rodičia sa naučia rozlišovať jemné nuansy tejto „reči“. Reagovaním na tieto prejavy vzniká spätná väzba (či dieťaťa, alebo rodiča), opakuje sa „akcia x reakcia“, komunikácia sa rozvíja. Nikde inde než v prostredí rodiny, medzi blízkymi sa to nestane a dieťa k tomu nutne potrebuje láskyplnú atmosféru.

Samo dieťa ešte nepoužíva artikulovanú reč, ale veľmi skoro našej rozumie a je schopné na ňu reagovať. Opakovaním kľúčových slov v konkrétnych situáciách môže vnímať svoje okolie, zaisťovať náš súhlas či nesúhlas s jeho reakciami, podlieha nášmu vzoru. Vo výchove nie je dobré potláčať zlé vlastnosti, ale oveľa vhodnejšie je dať dieťaťu dostatok príležitostí, aby ich mohlo v kontakte s okolím zmeniť.

Čítajte tiež:

• Dohovorte sa s bábätkom. Znakujte
• Odmeny a tresty vo výchove alebo Ako nevychovať malého tyrana
• Vývoj reči počas prvého roku

Skúsenosti

To isté platí pri rozvíjaní reči dieťaťa. V prvom rade to však vyžaduje správny rozprávací vzor a sebavýchovu u dospelých. Výchova napodobňovaním má úspech len vtedy, keď má dieťa vzor v človeku s takými vlastnosťami, ktoré by rád videl u svojho dieťaťa, a s takými postojmi, ktoré od svojho dieťaťa očakáva. Buďme trpezliví a dôslední a výsledok sa iste dostaví.

S novými situáciami vznikajú pre dieťa nové komunikačné skúsenosti. Stretáva sa s príbuznými, ale aj s cudzími ľuďmi, s vrstovníkmi, s inými deťmi, v dome so susedmi, na ihrisku, na návšteve a pod. Ak má v takýchto situáciách obstáť, potrebuje mať vo svojich rodičoch oporu a dobrý vzor. A je to opäť napodobňovanie, ktorým sa dieťa učí tieto situácie zvládať. S komunikačnými schopnosťami dochádza k posilňovaniu a rozvíjaniu sociálnych vzťahov.

Škôlka

Nástupom do škôlky sa väčšine detí zásadne zmení kvalita života. Dieťa získava celkom nové a iné podnety, do jeho života vstupujú nové autority, musí sa začleniť do kolektívu detí, ktoré doteraz nepoznalo, začína patriť do ďalších sociálnych skupín. Podobný predel v živote dieťaťa potom znamená škola. Pri nástupe do základnej školy sa už predpokladá, že dieťa je rečovo a komunikačne kompetentné a svoje jazykové schopnosti bude úspešne využívať.

Knižky

Na rozvíjanie reči je vhodné využiť rôzne obrázkové knižky, detské encyklopédie a neskôr aj cvičebnice či pracovné listy, v ktorých si dieťa môže primerane svojim schopnostiam a zábavnou formou precvičovať pamäť, pozornosť, zrakovú a sluchovú percepciu, grafomotorickú obratnosť, početné predstavy či ďalšie schopnosti. Dnes už, našťastie, nie je problém rôzne cvičné materiály a knižky zaobstarať, len treba dobre vybrať.

Siedmy rok

Vývoj reči sa končí okolo siedmeho roku života. Čo dovtedy nestihneme dieťaťu odovzdať, stáva sa v ďalšom vývoji hendikepom. Komunikačné nedostatky sa od tohto obdobia ťažko naprávajú a doháňajú, väčšinou je potrebné vynaložiť viac úsilia, trpezlivosti a času.

Keď si nie ste istí a domnievate sa, že na komunikačné problémy svojho dieťaťa nestačíte, vyhľadajte radšej odbornú pomoc a zverte sa do starostlivosti klinického logopéda, nehľadiac na vek dieťaťa. Odborná konzultácia vám môže mnoho objasniť a ukázať správnu cestu a pod profesionálnym vedením bude vaše úsilie efektívnejšie.

„Reči nie je iba prostriedkom komunikácie, ktorý možno nahradiť niečím iným. Reč, rovnako ako pohyb, je hlavne spôsob, akým sa ľudský jedinec prejavuje a ktorým preniká zo svojho vnútorného sveta do sveta vonkajšieho. Keď jeden s druhým spolu hovoríme a stretávame sa tak v reči, je to, akoby naša reč otvorila oko, ktorým môžu nahliadnuť do vašej vnútornej bytosti, do vašich zážitkov, myslenia, vnímania a pocitov.“