Čo dokáže rozprávka alebo aj draky nás učia hovoriť

Pri počúvaní rozprávky prežívajú deti s jej hrdinami všetky dobrodružstvá, pocity, hlbokú úzkosť pri prekonávaní nebezpečenstva aj radosť zo zdolania prekážky. Vo svete fantázie si vyskúšajú odvahu, vytrvalosť, vernosť a lásku k dobru, teda všetko, čo budú neskôr potrebovať.

Tieto intenzívne a hlboké zážitky napĺňajú duševné potreby dieťaťa a pomáhajú rozvíjať jeho osobnosť. Deti, ktoré túto príležitosť nemajú, môžu v budúcnosti nahrádzať tieto chýbajúce „články“ fantázie inými, často úplne nevhodnými prostriedkami, ako sú drogy alebo iné adrenalínové zážitky.

Rozprávky čítajme

Je dôležité, kto dieťaťu kontakt s rozprávkovým príbehom sprostredkuje. Rozprávka v podaní najbližších ľudí sa nevyrovná profesionálnemu prednesu z CD prehrávača alebo magnetofónu, ale ten nikdy nemôže mať pravý emocionálny náboj, ktorý doň vložíme my, keď pri čítaní alebo rozprávaní spoločne prežívame jej obsah. Pri čítaní môžeme robiť v texte významové prestávky, keď chceme na nejakú okolnosť upozorniť viac, alebo môžeme prednes prerušiť, keď dieťa textu nerozumie a my mu ho musíme vysvetliť.

Rozprávky vyberáme podľa toho, koľko má naše dieťa rokov, ako dlho dokáže so záujmom počúvať, či sa dieťaťu páči. Pre malé deti nie sú vhodné príbehy na pokračovanie, je nutné, aby koniec dieťa zažilo pred zaspatím. Ak dieťaťu čítame pred spaním, vyberme taký príbeh, aby sme ho nevydesili a z rozprávky sa nestala nočná mora.

Dobro a zlo

Jednoznačne dávame prednosť klasickým rozprávkam pred tými modernými. Niektorí dnešní autori totiž podľa potreby menia vžité obrazy pôvodných postáv. Zlo stráca svoju silu, lebo čarodejnica pracuje v cukrárni, drak sa stane vegetariánom, symbol múdrosti ded Vševed príde o zlaté vlasy a nosí parochňu, princezná sa zo zajatia vyslobodí sama a princ, predstaviteľ odvahy, sa venuje filatelii. Charaktery postáv sa tým zásadne zmenia, odobrala sa im ich mystika. Tvorcovia tak deformujú základné hodnoty, ktoré sú dôležité pre vnímanie morálnych kvalít.

Sily vyjadrené v rozprávkových obrazoch sú totiž v rôznej miere v každom človeku. Keď sa takto zamení, dieťa stráca orientáciu medzi dobrom a zlom, múdrosťou a nevedomosťou, odvahou a zbabelosťou. Ale pre svoj zdravý psychický vývoj potrebuje, aby tieto rozdiely boli jasné, aby poznalo, čo je poctivosť, odvaha, statočnosť, obetavosť, láskavosť, múdrosť, ale aj zákernosť, zbabelosť, lenivosť, nepoctivosť, vypočítavosť či hlúposť. Dieťa potom nepozná, čo je správne a čo nie, výsledkom sú problémy so správaním, dieťa nemá koho nasledovať.

Čítajte tiež:

• Kedy a ako začať čítať deťom?
• Chcete, aby vaše dieťa skoro hovorilo? Spievajte mu
• Moje dieťa je geniálne – ovláda tablet lepšie než ja!

Prvá rozprávka

Dieťa je schopné vnímať krátke rozprávky už okolo druhého roku. Vyberáme jednoduchšie texty, a pretože každé dieťa má rado opakovanie, doprajme mu jednu rozprávku aj viackrát, kým prídeme s nejakou novou. Ideálne je rozprávať rozprávky naspamäť, jednoduchá dejová línia prvých rozprávok nás svojou stavbou nezaskočí a rozprávku môžeme podľa potreby napríklad skrátiť. Výhodou je, že nie vždy podarené ilustrácie v knižke predstavivosť dieťaťa neovplyvnia a konkrétnu podobu postáv si môže vytvárať podľa vlastnej fantázie.

Rozprávok vhodných pre malé deti je mnoho, k tým najznámejším patria: Čin-Čin, O Červenej čiapočke, Smolíček pacholíček, O troch grošoch, Soľ nad zlato, Hrnček, var!, Perníková chalúpka, Tri múdre kozliatka, O Palčekovi, Tri prasiatka, Dlhý, Široký a Bystrozraký, Snehulienka a sedem trpaslíkov, Maťko a Kubko.

Neochudobňujme sa

Niektorí rodičia si rozprávky vymýšľajú sami, či už s klasickými postavami (drak, princezná, princ, ježibaba) alebo realistickejšími (chytrý Jožko, urozprávaná Anička). Môžu tak dieťaťu primeranou a pochopiteľnou formou odovzdať konkrétne postoje a predstavy jeho vychovávateľov, spôsob, ako sa vyrovnať s ťažkosťami či prekážkami.

Obdobie, počas ktorého bude dieťa naše rozprávanie počúvať s nadšením, je relatívne krátke, trvá asi len do deviatich rokov. Nenechajme sa o tieto chvíle ochudobniť a neochudobňujme o ne ani naše dieťa.

Doprajme jeho dušičke rozprávkové obrazy, veď sú pre dieťa nenahraditeľnou duševnou potravou. Navyše tento večerný rituál uľahčí dieťaťu prechod z činorodého a aktivitami naplneného dňa do času spánku, odpočinku a čerpania síl do nového dňa. Kto iný by tak mal robiť, ak nie my, rodičia.