Očkovanie – za a proti

Farmaceutické spoločnosti sa snažia neustále napredovať a vyvíjať nové druhy vakcín účinných proti detským prenosným chorobám. Na základe početných výskumov a štúdií nás presviedčajú o nutnosti očkovania.

Zdroj: archiv redakce

„Moja dcéra v detstve prekonala niekoľkokrát zápal obličiek. Nie som lekárka, ale môj materinský inštinkt mi vraví, že to bolo práve pre očkovanie. Poznám viacero mamičiek, ktoré mali takýto problém,“ zverila sa nám čitateľka Eva.

Slovensko je jedna z mála európskych krajín, kde je očkovanie povinné zo zákona, zatiaľ čo v iných štátoch sa len odporúča.

Aké sú teda jeho skutočné výhody a nevýhody?

Pozitíva očkovania

Imunizácia očkovaním je v celospoločenskom kontexte považovaná za jednu z najúspešnejších a ekonomicky najprijateľnejších metód ovplyvňovania zdravia jednotlivca aj celej spoločnosti. Údaje ukazujú, že očkovanie je najúčinnejšou zbraňou, ktorá znižuje úmrtnosť detí po celom svete.

Používaním očkovacích látok sa dosiahlo úplné vyhubenie pravých osýpok a zlikvidovala sa napríklad aj prenosná detská obrna.

„V súčasnosti môžeme minimálne 26 potenciálne smrteľným chorobám zabrániť, alebo znížiť ich výskyt prostredníctvom vakcinácie. Podľa odhadov sa vďaka nej ročne predíde až trom miliónom úmrtiam a zvyšuje sa priemerná dĺžka života,“ vysvetľuje MUDr. Katarína Bergendiová, PhD.

Farmaceutické spoločnosti prízvukujú, že v porovnaní s každodenným imunitným zaťažením ľudského organizmu, očkovanie pôsobí na jeho záťaž skutočne len minimálne.

Ďalšou pozitívnou stránkou očkovania je takzvané „kolektívna imunita“, ktorá vzniká vysokým preočkovaním populácie. Na základe toho sa preruší šírenie vírusu medzi očkovanými a výrazne zníži riziko prenosu infekcie na neočkovaných jednotlivcov. Očkovanie tak chráni aj tých, ktorí neboli zaočkovaní z iných dôvodov. Z očkovania nie je podľa výrobcov možné ochorieť, pretože látky obsiahnuté vo vakcíne neobsahujú takú zložku, ktorá by bola schopná vyvolať vlastné ochorenie.

Negatíva očkovania

Pred očkovaním je potrebné zvážiť negatívnu stránku každého očkovania, ktorou sú istotne vedľajšie účinky. Tie môžu byť v niektorých prípadoch mierne, ba až očakávané, ako napríklad začervenanie v mieste vpichu, či zvýšená teplota v najbližších dvoch, či troch dňoch po podaní vakcíny.

Riziká očkovania sú však omnoho vyššie a sami výrobcovia pripúšťajú nasledovné vedľajšie účinky: začervenanie, horúčka, hnačka, zvracanie, problémy s dýchaním, kŕče, encefalitída, strata sluchu, alebo zraku, roztrúsená skleróza, šokový stav, poškodenie mozgu a dokonca smrť!

Vakcíny tiež obsahujú vedľajšie zložky, ktoré preukázateľne poškodzujú zdravie, ako napríklad formaldehyd, ktorý je mimoriadne jedovatý a karcinogénny. Vakcína proti chrípke a tiež vakcína tetanus-záškrt pre dospelých tiež obsahujú trimerosal, ktorý je obdobou ortuti. Iné vakcíny zas obsahujú 2-fenoxyetanol, ktorý dráždi oči, kožu, dýchaciu sústavu a používa sa ako rozpúšťadlo pre farby a nemrznúca zmes v chladiacich kvapalinách do motorov. Vakcíny sa vyrábajú s použitím ľudských a zvieracích tkanív, vrátane krvi teľacích plodov, tekutiny z kuracích embrií, buniek z opičích obličiek, ľudských diploidných buniek, ktoré pochádzajú z dvoch potratených bábätiek a používajú sa aj takzvané hepa bunky, pochádzajúce z ľudských nádorov.

Odporcovia očkovania taktiež prízvukujú, že detské choroby ako napríklad autizmus, detský diabetes, astma, ekzémy, či alergie môžu byť dávané do súvislosti práve s nežiaducimi účinkami po očkovaní. V niektorých prípadoch totiž očkovanie pôsobí ako spúšťač vážneho ochorenia, ktoré drieme v tele človeka a podaním vakcíny sa ochorenie rozbehne. Neexistuje spôsob, ako zistiť, čo očkovanie spôsobí. Či prebehne bez komplikácií, či sa prejavia mierne vedľajšie účinky, alebo bude reakcia život ohrozujúca, debilitujúca, bezprostredne smrteľná. Navyše nevieme odhaliť ani to, či vakcína nespôsobí autoimunitné ochorenie o niekoľko rokov neskôr.

Neboli vykonané nijaké dlhodobé štúdie bezpečnosti vakcín. Dokonca v jednom dlhodobom výskume Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), kde bolo zapojených až 260 000 ľudí sa zistilo, že viac ochorení na tuberkulózu bolo zaznamenaných u jedincov očkovaných na túto chorobu, ako u tých, ktorí proti TBC očkovaní neboli. „Najviac nežiaducich reakcií je hlásených po očkovaní proti tuberkulóze. Na viac ako milión podaných očkovacích látok je ročne hlásených asi 200 reakcií,“ objasňuje MUDr. Katarína Bergendiová, PhD.

Chráni nás teda očkovanie skutočne, alebo je to len obrovský biznis farmaceutických spoločností? Každý si musí negatíva a pozitíva zvážiť sám. Faktom však je, že na Slovensku je očkovanie proti vybraným chorobám povinné a vedomá ignorancia očkovania, je vnímaná ako porušenie zákona.

Čo rozumieme pod pojmom očkovanie?

Každá vakcína obsahuje antigény, ktoré stimulujú imunitný systém človeka. Naše telo si vie na základe toho proti danej chorobe vytvoriť protilátky a tzv. pamäťové bunky, ktoré dlhodobo kolujú v krvi človeka a bránia ho pred konkrétnym ochorením.

Očkovacie látky obsahujú hlavnú zložku, ktorá stimuluje imunitný systém a pomocné látky, dôležité pre stabilitu , bezpečnosť a trvanlivosť. Hlavná zložka je pripravovaná z celého vírusu, alebo baktérie, alebo len z významných častí pôvodcu (polysacharidy, proteíny), alebo z látok produkovaných pôvodcami (toxoidy).

Na základe toho sa potom vakcíny delia na celobunkové (celý, oslabený, alebo mŕtvy vírus), subjednotkové (len významná časť vírusu), polysacharidové (molekuly cukru z povrchu pôvodcu), konjugované (naviažu sa na imunitu stimulujúce molekuly) a rekombinované (produkty genetického inžinierstva).

Očkovaný by nemal na danú chorobu ochorieť, pretože jeho organizmus má na ňu vytvorené obranné látky, resp. ak choroba prepukne, mala by mať omnoho miernejší priebeh, ako u neočkovaného jedinca. Staré očkovacie látky obsahovali v niektorých prípadoch až 300 antigénov, no vďaka vedeckému pokroku sa tento počet v moderných vakcínach znížil na 3 až 5 antigénov. Tým sa znižuje aj celková imunitná záťaž pacienta po očkovaní. Vakcína býva najčastejšie podávaná formou injekcie. Niektoré očkovacie látky je možné podať aj orálne a najnovšie sa začína praktizovať už aj inhalačná metóda, čím chce byť dosiahnutá bezbolestnosť očkovania.

Prvé povinné očkovanie na Slovensku bolo zahájené v roku 1946 a bolo to očkovanie proti záškrtu. V roku 1958 sa začalo povinne očkovať trojvakcínou DTP proti záškrtu, čiernemu kašľu a tetanu súčasne. Od roku 1986 sa postupuje podľa Národného imunizačného programu, ktorý obsahuje súbor opatrení pri ochoreniach, ktoré sú epidemiologicky tak závažné, že podliehajú imunizácii očkovaním. Tento program tiež zahŕňa kontrolu očkovania a zaočkovanosti, metódy diagnostiky, opatrenia v ohnisku nákazy, zásady pre dovoz, uskladnenie a použitie očkovacích látok.