Umelé oplodnenie? Niekedy už na nič iné neostáva čas

Túžite po bábätku a ono je stále v nedohľadne? Strácate nervy a umelé oplodnenie vidíte ako jedinú variantu?
„Prečo nie,“ hovorí MUDr. Milan Mrázek, PhD. z centra GYNEM. „Ponáhľanie sa niektorých párov na oplodnenie je pochopiteľný. V niektorých prípadoch už na nič iné ani neostáva čas,“ dodáva.

Zdroj: archiv redakce

V poslednej dobe sa často stáva, že akonáhle sa páru počas roku nepodarí potomok, okamžite nastupuje do centra asistovanej reprodukcie bez toho, aby sa vydal cestou hľadania príčin a liečby. Cítite to ako problém?
„Vlastne ani ani. Ale je potrebné ponechať nejaký priestor pre spontánne počatie, aspoň jeden rok. Ešte nedávno sa hovorilo o dvoch rokoch, ale pretože sa stále vek rodičiek zvyšuje, je nezmysel čakať dva roky.
Iná situácia je pri mladom páre. Tam je naozaj chyba tlačiť na umelé oplodnenie. To ale mladšie páry dobre vedia a cítia. V ich prípade je zatiaľ dobré absolvovať niektoré jednoduché vyšetrenia – spermiogram u muža, ovuláciu u ženy – a potom nechať prírodu pracovať.“

Dokedy má žena čas?
„Ak má žena niečo cez tridsať rokov, nemusí sa nijak nervovať. Relatívne ešte do tridsiatich piatich jej ostáva určitý priestor. Nie je to už ale ten príjemný priestor, že vlastne o nič nejde.
Okolo tridsaťpäťky začínajú byť tieto ženy, a ja si myslím, že správne, pod tlakom. A preto je dobré v túto chvíľu zvoliť metódy, ktoré majú vysokú efektivitu. (A samozrejme zároveň obmedziť riziká týchto postupov, napríklad prenos iba jedného embrya a ďalšie.) Hlavným cieľom by ale v každom prípade malo byť: dosiahnuť tehotenstvo včas.“

Ženy však majú v tejto chvíli veľkého nepriateľa – vlastnú psychiku. Máte pre svoje pacientky nejaký recept, aby sa na snahu otehotnieť toľko neupínali?
„Taký recept neexistuje. To je veľmi individuálne. Je to hlavne otázka interakcie toho páru, interakcie medzi mužom a ženou a potom toho, ako ich v centre asistovanej reprodukcie dovedie personál sprevádzať všetkým tým vyšetrovaním, prípravou, liečbou.

Keď sa tehotenstvo podarí, nie je čo riešiť, ale pokiaľ sa to nedarí, je veľmi dôležité, ako im tu pomôžu prejsť následným rozčarovaním a sklamaním. Tie depresívne stavy naozaj prichádzajú. To je síce nevyhnutné, ale nie vždy úplne samozrejmé.

Gynekológ musí byť čiastočne aj psychológom. A ak im nie je, je ten dopad na dušu tohto páru naozaj veľký.“

Tiež si prečítajte:
Svoje tehotenstvo si veľmi vážim, priznáva žena po umelom oplodnení
Nemôžete otehotnieť? Prvý na rade je partner

Hovoríte páru a nie ženy.
„Áno, schválne, pretože muži to tiež prežívajú, tiež to neznášajú dobre, tiež do tých „komôrok“ nechodia šťastní. V centrách naozaj záleží na každej sestričke, na ich empatickom prístupe, na ich podpore vo chvíľach, kedy sa nedarí.“

„Zlyhávam, nie som schopný splodiť vlastné dieťa,“ nestretávate sa s podobnými výčitkami u mužov?
„Veľmi nie. Táto situácia je dnes pomerne bežná. Samozrejme, že aj oni to prežívajú a na sebavedomí im to rozhodne nepridá. A keď pár dobre nefunguje, môže to žena svojmu partnerovi dať ešte viac pocítiť. Potom to už je vec psychológov. A niekedy to naozaj končí aj rozchodom.“

Takže odporúčate psychologickú pomoc?
„Áno. Neobávam sa odporučiť dvojici psychologickú konzultáciu. Myslím si, že je to správne. Za to sa páry vôbec nemusia hanbiť. Na pohovore s odborníkom napätie vypustia a nastolia normálny spôsob života.“

Oni nežijú normálne?
„V okamihu, kedy ich ten problém trápi, úplne normálne nežijú. Psychológia dokáže problém pomenovať, hovoriť o ňom a riešiť ho. Ono nejde povedať: zabudnite na to a problém zamknite do Pandorinej skrinky.
Každý máme mnoho problémov a žijeme s nimi.“