Stres zabraňuje počatiu. Ako si s ním poradiť?

V tej chvíli sa môže stať, že karta sa obráti. Všetku antikoncepciu vysadíme a tehotenstvo napriek tomu neprichádza. Problémy s otehotnením sú v ostatnom čase jedným z najväčších trápení mnohých partnerských či manželských párov. Vyplývajú z rôznych známych, ale, bohužiaľ, i neznámych príčin.

Prvým, čo partneri vyskúšajú, je počítanie plodných a neplodných dní a zintenzívnenie pohlavného styku v období ovulácie. Nasledujú rôzne rehabilitácie, príde i na zmenu životného štýlu a stravovacích návykov.

Príčinu veľakrát neodhalia…

Dvojica prejde rôznymi lekárskymi vyšetreniami, ktoré môžu, ale niekedy ani nemusia príčinu odhaliť. Ak sa odhalí a dá sa liečiť, partnerský pár sa podrobí množstvu lekárskych zákrokov. Žiaľ, ani tie nemusia byť úspešné, alebo odhalená príčina sa nedá liečiť, a potom dvojica môže požiadať o umelé oplodnenie.

To všetko je také veľké „nabúranie“ prirodzeného procesu oplodnenia a taký veľký zásah do partnerského života, že sa jednoducho nemôžu neprejaviť rôzne sprievodné psychické rozladenia a nepohoda.

Samotný fakt komplikovaného otehotnenia je sám osobe stresujúci a všetky „tie veci“, ktoré treba podstúpiť a vykonať, pokoju a pohode naozaj neprospievajú. Navyše mladí ľudia časom nadobudnú pocit, že z ich ľúbostného života sa stala akási výrobňa. Začarovaný stresový kruh.

A pritom – jednou z významných príčin problematického otehotnenia je práve stres. Na druhej strane jedným z podstatných faktorov, ktoré prispievajú k tomu, že sa „to“ nakoniec podarí, je – rozhodnutie pre adopciu.

Zaujímavé, však? Tieto dva fakty nás vedú k zamysleniu, aby sme sa psychikou partnerského páru, predovšetkým psychikou ženy, ktorá sa usiluje otehotnieť, zapodievali.

Rady nad zlato!

Nestresujte sa, neberte si to tak, uvoľnite sa a iné podobné rady sa objavujú veľmi často v článkoch, ktoré sa tvária ako seriózne odporúčania a zaznievajú aj v rôznych televíznych seriáloch či v laických „terapeutických“ radách.

Pozrime si tie výroky jeden za druhým: „Nestresujte sa, usilujte sa vyhýbať stresu.“ Myslím, že väčšina z nás by naozaj rada žila v pohode, pokoji, nerobila si starosti s bežnými dennými vecami typu: ako stihnem nakúpiť, navariť, vyriešiť pracovné problémy a ešte sa porozprávať s deťmi a partnerom.

A čo ešte, keď do tohto denného kolotoča vtrhnú nejaké vážne problémy – dlhy, choroby, konflikty! Aj v podstate pozitívne udalosti sa stávajú zdrojom stresu – svadba, sťahovanie, narodenie detí, nová pracovná príležitosť… áno, je to fajn, ale koľko to stojí času a námahy! A stres je na svete. Ťažko sa mu vyhnúť. Nestresuje sa iba ak mŕtvy.

V zásade sú možné dve veci: skúsiť eliminovať nežiaduci stres a ten, ktorý ostáva, sa konštruktívnym spôsobom pokúsiť zvládnuť.

Eliminovať stres môžeme na niekoľkých úrovniach. Dobré časové plánovanie udalostí, práca s diárom, tzv. time management. Ďalej schopnosť zvládať konflikty, vedieť odpúšťať. Eliminovať sa dajú aj fyzikálne zdroje stresu: zvoliť príjemné pracovné prostredie, pracovné pomôcky, osvetlenie, regulovať hladinu hluku. Napriek všetkému úsiliu je však nemožné vyhnúť sa stresu. Ako ho teda zvládnuť? No predsa „uvoľnite sa“! Lenže ako?

Čítajte tiež:

• Dá sa otehotnieť i bez piluliek?
• Metóda teplotná, hlienová a symptotermálna
• Neplodnosť a psychika

Ako zvládať stres a uvoľniť sa? Máme niekoľko tipov:

1. Stres pôsobí na fyziologické pochody nášho tela. Nimi začneme. Samozrejme, že veľmi ťažko ovplyvníme napríklad potenie či zvieranie žalúdka. Z priamych telesných reakcií môžeme ovplyvniť iba svalové napätie a dýchanie. Svalové napätie blokuje rôzne svalové skupiny, čo sa stáva príčinou rozličných ochorení či bolestí. Nie je lepší spôsob uvoľnenia tohto fyzického napätia, ako využiť prvky relaxácie a fyzických cvičení. Tu je iba malá ukážka:

• Striedanie napätia a uvoľnenia rôznych malých svalových skupín. Počas dennej prevádzky sa dajú cvičiť svaly panvového dna, tzv. Kegelove cviky (klikni na sex po pôrode), jemnými pohybmi hlavy sa dá uvoľňovať napätie v oblasti krku.
• Imaginatívne vylučovanie napätia. V priebehu pracovného dňa má len máloktorá z nás príležitosť niekam na štvrťhodinku zmiznúť a relaxovať. Preto je dobré naučiť sa relaxovať v čo najkratšom čase. Hoci na toalete – prečo nie? Niekomu pomôže predstava, že pri močení zo seba odplavuje všetko negatívne – konflikt, napätie, toxíny. Skúste zatvoriť oči a sústrediť sa iba na odplavovanie nežiaducich látok z tela.
• „Self-masáže“. Mnohé z nás by rady navštevovali odborníka, ale ten čas, kde ho vziať? Ani peňazí nemávame nazvyš. A preto sa často musíme ošetriť samy. Na uvoľnenie krku a trapézov pomáha jemná masáž spodiny lebečnej, na celkové uvoľnenie masáž nôh napríklad večer pri televízii.
• Dýchanie. Znie to možno banálne, ale verte, že sústredené, pokojné a hlboké dýchanie je jednou z najlepších a najdostupnejších metód, ako sa rýchlo upokojiť a navodiť uvoľnenie – relaxáciu.
• Niektorý typ stresu nás príliš „preberie“ a vtedy je potrebné nájsť sociálne prijateľnú formu jeho „vybitia“. Nečakať a vyvinúť prijateľnú fyzickú aktivitu: vybehnúť hore schodmi namiesto jazdy výťahom. Aj toto znie možno až priveľmi jednoducho – rýchle zdolanie schodov nám určite neprivodí vnútorný pokoj, pomôže však uvoľniť látky, ktoré sa stresom do nášho tela vyplavili, a obmedzí tak riziko nežiaduceho vplyvu hormonálnych zmien na naše zdravie.

2. Stres sa premieta do psychiky a ovplyvňuje to, čo si myslíme, cítime a následne konáme. Rady typu „nič si z toho nerob“, „nemysli na to“, „neber si to tak“ oprávnene človeku lezú na nervy. Ľahko sa to hovorí, ale horšie urobí! Myšlienky sa síce do istej miery dajú ovplyvňovať vôľou, nie je to však ľahké. Pri zmene a presmerovaní myšlienok nám môžu pomôcť rôzne „finty“.

• Imaginácie – predstavy. A to napríklad pri spomínanej „vyprázdňovacej“ relaxácii alebo pri večernom sprchovaní: predstavme si, ako zo seba splachujeme nielen špinu zvonka, ale vymývame ju aj zvnútra.
• Afirmácia – vetičky, ktoré majú pre nás nejaký povzbudzujúci charakter (čo ťa nezabije, to ťa posilní; všetko zlé je na niečo dobré, atď.).
• Pozitívne konotácie – teda vnútorný dialóg s automatizovanými negatívnymi myšlienkami. Znie to zložito, ale príklad je celkom jednoduchý: väčšine z nás pri rôznych udalostiach napadne nejaká automatická myšlienka, ktorá nie je vždy funkčná a často je to vyjadrenie nejakého „musím!“ či absolútne tvrdenie.

Príklad: „Všetko, čo robím, MUSÍ byť perfektné.“ „Keď sa s niekým pohádam alebo ho odmietnem, nebude ma mať rád.“ „Som skrátka nemožná.“ Tieto negatívne automatické či dysfunkčné myšlienky treba najprv identifikovať – rozložiť na konkrétne jednotlivosti, pomenovať si ich a potom ich vedome preformulovať. Nie je to ťažké, ale je pravda, že veľa ľudí potrebuje pri takomto nácviku pomoc skúseného terapeuta alebo aspoň kvalitnú príslušnú literatúru.

To, čo cítime, môžeme vlastnou vôľou ovplyvniť podstatne horšie ako to, čo si myslíme, či robíme. Ťažko si môžeme povedať „už sa toho nebudem báť“ alebo „už z toho nebudem smutný“.

Emócie však môžeme ovplyvniť akoby okľukou. Opäť je to taká malá „finta“. Naštve nás kamarát, veľmi sa nazlostíme. Jasné, že by bol nezmysel sa jednoducho rozhodnúť „tak, a nebudem zlostný“.

Môžeme sa však pokúsiť dať svojim myšlienkam iný náboj a smer. Hľadať a nachádzať pre kamaráta ospravedlnenie, napríklad, že sa asi ponáhľal, nemyslel to tak, nevidel si do úst, ako sa vraví. Zajtra si to skúsime vysvetliť. Nie je však dobré silou zlosť potláčať, tlmiť a zastrkovať ju niekam dnu, tú negatívnu energiu musíme vybiť energiou, vyvinúť napríklad nejakú rýchlu fyzickú aktivitu, alebo sa s niekým porozprávať a „vyrozprávať sa z toho“. Je tu nádej, že naše myslenie a správanie dokáže ovplyvniť aj to, čo cítime. A hnev zoslabne a rozplynie sa.

Toľko teda v skratke – pár návodov, ako sa zbaviť akútneho stresu a stresovej reakcie. Z dlhodobého hľadiska je prevencia a zaobchádzanie so stresom predsa len oveľa zložitejšie.